Nasledujúci deň malo prísť služobníctvo. CCA o siedmej ráno zazvonil zvonček veľmi snobským a dlhým tónom. Frederika ešte furt otrasená zo včerajšieho zážitka išla rýchlo otvoriť aby to nezobudilo ostatných ktorý ešte spali. Otvorila.
Privítali ju traja sluhovia dve kuchárky jeden záhradník a napokon traja súkromný učitelia pre deti ,,Dobrý deň madam,, pozdravila brunetka v stredných rokoch pravdepodobne kuchárka. Frederika rozdala úlohy. Začala pomaly budiť obyvateľstvo sídla. Všetci prišli k stolu. Jedli v tichosti. Napokon sa rozišli. Frank išiel do pracovne a deti išli s osobnými učiteľmi. Frederika išla čítať do knižnice zatiaľ iba trochu naplnenými policami to vyvrcholilo v to že sa nudila. Napokon sa išla pozrieť na deti či sa dobre učia s novými učiteľmi. Išla skontrolovať Josepha potom Máriu a napokon Barborku. Keď otvorila dvere do Barborkinej izby to čo uvidela sa jej vrylo do hlavy navždy. Učiteľa sediac na stoličke úplne nehybného s nožom zapichnutým v hrudi. Barborka len sedela na zakrvavenej stoličke s ručičkami tiež od učiteľovej rudočervenej krvi a rozprávala sa s tichým učiteľom ako keby jej vzápätí mal odpovedať. Barborka sa pomaly ale isto otočila na Frederiku a povedala ,,Nechceš sa so mnou učiť,, s absolútnym pokojom a úsmevom na tvári. Frederika zrevala ohlušujúcim tónom plným strachu. Hneď sa rozbehla do Frankovej pracovne a privolala ho. Začala koktať ,,Barbobora Bababarbobra,, so slzami v očiach
