Dangerous Criminal [Dokončené]

Test

Kai Prikývol a nalial citronádu do každého pohára. ,,Spravíme to tak. Všetko vybavíme a nachystáme. Niekoho zaplatíme a hotovo. Je to najlepšie riešenie."

,,Máte pravdu." Priznala som.

,,Dokedy sa chcete takto skrývať?"

,,Neviem. V podstate to už je jedno. Sme zobratí a naše rodiny nám nemôžu nič. Ide len o ten pokoj a súkromie, ktoré tu máme." Odvetil Kai.

,,Strhne sa šialenstvo, keď nám nato prídu." Musela som sa pousmiať, pretože tá predstava ma celkom pobavila.

Chcela som vidieť otcov výraz, keď príde nato, že nie je a ani nebude po jeho. Kai bol pre mňa výhra vo všetkých smeroch.

,,Nerobí ti problém to tajiť pred mojou sestrou?" Kai sa pozrel smerom k Hendrikovi.

,,Nebudem klamať. Najradšej by som jej to povedal a zobral ju sem somnou ale teraz je v škole v Anglicku. Nevie, že som tu. Juliette sa do vás začala cez Vianoce moc starať a číhala všade ako strážny pes. Svojim spôsobom vás k tomu aj ona prinútila, takže v tom nie je nevinne." Priznal.

,,Ale tebe tá dohodnutá svadba neprekáža." Zasmial sa Carl.

,,Ale no tak. Každý vie, že mu Juliette padla do oka pred pár rokmi. Preňho to bola výhra." Smial sa Philippe.

Chalani sa zdržali dve noci. Keď odišli, opäť sme zostali len mi dvaja a nikto iný. Konečne. Milovala som tú bublinu, ktorú sme mali.

Začali sme plánovať charitatívnu akciu. Ako miesto sme vybrali Škótsko. Téma bola Nočné Tajomstvo a každý musel prísť v maskách. Ako program sme naplánovali aukciu a následne tancovanie, jedlo, koktaily a aj výstavu obrazov od rôznych nadaných detí z detských domovov.

Plánovanie výzdoby, jedál a všetkého trvalo dlhé dni. Na diaľku bolo veľmi ťažké plánovať a zariadiť všetko podľa mojich predstáv ale Kai mi pomáhal. Sedel vedľa mňa celé dni a komunikoval o všetkých nápadoch, ktoré dostal.

Rozhodli sme sa, že to bude v jednom zo škótskych hradov. Kombinácia vnútorných priestorov s vonkajšou záhradou. Výzdobu sme vybrali čierno zlatú a kvety biele ruže. Moja matka milovala tú kombináciu a ja som chcela aby to bolo všetko v jej duchu.

Rozhodli sme sa, že pozveme každého a to vrátane našich rodín. Nespoznajú to. Nespoznajú, že sme za tým všetkým my. Ako posledné, nám zostávalo nájsť niekoho, kto sa bude tváriť, že to vlastní. Podarilo sa nám nájsť jedného veľmi dobrého herca, ktorý sa vyznal v obchodoch a do všetkého ho zasvätili.

Prešli dlhé dva mesiace vybavovania a stresov. Snažila som sa nemyslieť na všetky tie negatívne veci ale nešlo to. Kai ma ukľudňoval, pretože som mala veľké výkyvy nálad. Väčšinou som plakala, pretože som si myslela, že celá charita skončí fiaskom.

Na druhú stranu, môj sexuálny apetít sa zvýšil ešte viac, čo bolo ťažko uveriteľné ale bolo to tak. Nie, že by nám to vadilo. Ani jeden z nás sa nesťažoval ale všetko bolo iné. Citlivejšie.

Hovorí sa, že každá žena vycíti, keď je niečo inak a ja som to cítila. Chcela som  si to čo najskôr overiť, či moje tušenie je správne. Varila som v kuchyni mäso na šťave, keď mi zostalo príliš nevoľno a rozbehla som sa priamo na toaletu, ktorá bola na prízemí.

Spadla som k záchodu na kolená a zvracala. Razom som ucítila Kaiovu prítomnosť a chytil mi vlasy. Mlčal a nič nevravel. Keď mi zostalo lepšie, postavila som sa a umyla  sa.

,,Čo sa deje? Je ti zle? Poď si ľahnúť. Idem ti kúpiť nejaké rohlíky a suché pečivo. Črevná chrípka to odoznie rýchlo."

,,To asi nebude črevná chrípka," šepla som a otočila sa naňho. ,,Skôr potrebujem tehotenský test."

,,Prosím?"

,,Nič, mal to byť vtip." Snažila som sa to zahovoriť. Spanikárila som.

Chytil ma za boky a pritiahol k sebe. Jeho zelené oči si ma prehliadali a ja som v nich videla paniku, strach, zmätenie. ,,Si tehotná?"

,,Neviem."

,,Nebrala si tabletky?" Spýtal sa.

,,Prestala som ich brať vtedy, keď si zamnou prestal chodiť v tej maske."

Vôbec mi nenapadlo, že s niekym opäť budem. Nebrala som za potrebné tie tabletky brať aj naďalej, pretože som bola rozhodnutá žiaden penis neokúsiť.

,,Idem ti kúpiť ten test a spravíš si ho."

,,Nemusíš, poďme si len sadnúť. Možno je to len z toho tepla a jedla." Mávla som rukou.

Ocitla som sa v jeho náručí a niesol ma na gauč. ,,Zachvíľu prídem, dobre?"

,,Kai." Posadila som sa.

,,Lekáreň je cez cestu. Je to na skok."

Kai si vzal peňaženku a vybehol von. Sedela som na guči, nervózne si trela prsty o seba a pozerala von oknom na výhľad. Neprešlo ani päť minút a bol naspäť. Vyzeral nedočkavo a ani len nečakal. Ihneď ma začal jemne tlačiť do kúpeľni a podal mi do ruky test.

,,Nechce sa mi cikať."

,,Aspoň to skús. Nesmieš mi povedať takú vec a potom chcieť aby som čakal bohvie koľko."

,,Čo ak budem?"