Dangerous Criminal [Dokončené]

Pravda

Pozrela mi na ruku a zbadala obrúčku. Chcela skríknuť od radosti ale zabránila som jej v tom.

Spadol mi kameň zo srdca, že sa nehnevala ale práve naopak. Tešila sa. Urobila mi tým veľkú radosť.

,,Ahoj, Elsie. Dlho sme sa nevideli." Prišiel k nám Hendrik a chytil Juliette okolo krku.

,,Ahoj, Hendrik," usmiala som sa, ,,hovoril si s Kaiom?"

,,Nie. Pustili k nemu len jeho rodičov ale už je v pojednávacej miestnosti. Prečo ste nepovedali pravdu?"

,,Ty si o tom vedel?!" Zhíkla Juliette.

,,Kde by potom bola zábava? Naši rodičia si to zaslúžia touto cestou."

,,N-n-no, j-ja," začal koktať. ,,Kai je môj najlepší kamarát. Jasné, že som to vedel."

,,Nehnevaj sa naňho, Juliette. Robil to, čo mal."

,,O tomto sa porozprávame doma," Zamračila sa na Hendrika, nadýchla sa a vydýchla. ,,Poďme si sadnúť."

Dojedla som po ceste do pojednávačky a keď som vošla, všetky oči zostali na mne, no ja som hľadala jediné. Tie najkrajšie zelené oči, ktoré som kedy videla. Našla som ho.

Sedel naľavo za stolom. Jeho arogantné a lenivé sedenie napovedalo, že ich má úplne na háku. Čakal len na mňa a iné ho nezaujímalo.

Keď ma zbadal, na tvári sa mu objavil nádherný úsmev a nič iné som nechcela len to aby ma objímal a bozkával. Usadila som sa na jednej lavici a sledovala ho. Hneď vedľa mňa sa posadil Alexander a snažil sa ma pritiahnuť k sebe.

,,Nedotýkaj sa ma, lebo ťa zažalujem." Vyprskla som.

,,Začni sa chovať ako moja budúca manželka, Elsie. Verejná mienka je dôležitá."

,,Na verejnú mienku ti kašlem." Zavrčala som a sadla si o kúsok ďalej.

Kaiov výraz bol plný hnevu. Bol presne ten majetnícky typ, ktorý potreboval dokázať, že je niečo jeho. Viem, že chcel vykričať celú pravdu a víťazne ma pred všetkými pobozkať a bola to len otázka času.

Do miestnosti vošiel môj otec a sadol si vedľa mňa. ,,Som rád, že si v poriadku."

,,Asi nie natoľko aby si ma prišiel privítať a zaniesol ma domov. Namiesto toho ma necháš v dome cudzieho chlapa."

,,Elsie, nie je čas na hádky."

,,Aby si svoje rozhodnutia neskôr neľutoval."

Nastalo ticho.

Dvere sa opäť otvorili a dnu prišli Kaiovi rodičia. Posadili sa do prednej lavice, vedľa Hendrika a pozerali na svojho syna. Sudkyňa vošla do miestnosti a pojednávanie sa začalo. Začali sa pýtať Kaia na rôzne otázky.

Vysvitlo, že nás našli vďaka tomu večierku. Môj otec si dal dokopy súvislosti, ktorými som si chcela uctiť pamiatku mojej matky a uplatili herca, ktorého sme si my najali.

Kai odpovedal na všetky otázky v krátkosti. Väčšinou áno alebo nie. Viac z neho nedokázali dostať.

,,A teraz predstúpi na výsluch Elsie Mellwear. Obeť únosu Kaia Matea Dantosa." Vyzvala ma sudkyňa.

Je to tu.

Posadila som sa stoličku, kde prebiehal výsluch a právnik, ktorý zastupoval mňa, teda môjho otca, podišiel ku mne a začal sa prechádzať po miestnosti.

,,Slečna Elsie. Povedzte nám, čo sa dialo, keď vás pán Dantos uniesol." Začal.

,,Nikdy som nepovedala, že to bol únos."

,,Prosím?"

,,Prečo by ma mal Kai Dantos unášať?" Spýtala som sa.

Videla som výraz každého v miestnosti, vrátane sudkyne.

,,Veď predsa vás z plesu uniesli maskovaný muži a mierili na vás zbraňou."

,,Ako inak by sa dalo újsť? Naše rodiny nám dýchali za krk aj spolu so svadbami, ktoré boli vo forme dohody."

,,Takže vás neuniesol?" Sudkyňa bola prekvapená.

,,Samozrejme, že nie. Chceli sme len žiť vlastný život, ktorý je len náš a nie našich rodičov."

,,Som zmätená." Postavila sa Kaiova právnička.

,,Pokračujte, slečna Elsie." Podporila ma sudkyňa.

,,Kai nikdy nemal dôvod ma uniesť. Ako môj manžel ma môže vziať kamkoľvek."

Celá miestnosť zhíkla a v tvárach mali šokované pohľady. Jediný Kai si užíval tie slová, ktorá som hovorila. Celý čas ma sledoval so šibalským úsmevom na tvári a prisahám, že sa mu v myšlienkach zjavila predstava ako ma preťahuje priamo tu, na tomto stole.

,,Chcete tým povedať, že ste si vzali dobrovoľne Kaia Matea Dantosa?" Spýtala sa sudkyňa.

,,Áno." Z malej kabelky som vytiahla papier a podala ho sudkyni.

Bolo to potvrdenie o sobáši. Dôkaz toho, že sme neklamali. Sudkyňa bola chvíľu ticho a čítala celý papier, každé slovo.

,,Máte ešte nejaké otázky?" Spýtala sa sudkyňa právnikov.

Ani jeden právnik netušil ako sa k tomu postaviť, pretože na túto variantu nebol ani jeden pripravený.

,,Myslím, že vieme všetko podstatné, pani sudkyňa. Nastal zvrat a dôkazy a svedok dokázali to, že môj mandant je nevinný." Reagovala Kaiova právnička.

Postavila som sa, sveter mi spadol z pliec k lakťom a odhalil úplne všetko. Miestnosťou sa ozvalo ďalšie zhíknutie niekoľkých ľudí naraz a všetko zostalo úplne jasné. Kai sa usmieval ešte viac. Jeho prefíkaný, spokojný a šibalský úsmev vyžaroval hrdosť a šťastie.

,,Ste tehotná?" Spýtala sa ma sudkyňa.

,,Áno, pani sudkyňa. Takmer ukončený piaty mesiac." Usmiala som sa.