Čo sa do pekla deje?! (Willow×Jeff the killer)

Čo do pekla doňho vošlo?!

Neviem koľko času prešlo, len čo som počula boli jeho kroky z pozadia dverí. V tej chvíli som mala prečítané všetko o jeho stave. Otvoril dvere, pozrel sa na mňa s nečitateľným pohľadom. Začala som sa báť. Čím bližšie bol tým viac som sa ho bála. Stál pár odo mňa. "Bojíš sa ma ? " spýtal sa posmešne. "Áno... " odpovedala som neisto. On sa začal smiať a zabávať na mojom strachu. "Čo ti je smiešne Jeffrey ? " Keď počul ako vyslovujem jeho meno zmeravel. "Ako sa opovažuješ oslovovať ma menom?! " povedal vážnym a strašidelným hlasom. Neodpovedala som, sklonila som zrak a otočila hlavu. Schmatol ma za bradu ao podobnú tvár k nemu. "Teraz rozprávaj " vyslovil sarkasticky. Neodpovedala som. Začal sa usmievať, druhou rukou mi chytil vlasy. Pustil mi bradu a šklbol ma za vlasy, čím odhalil jeho pohľad moju jemnú kožu na krku. "Donútim ťa rozprávať... " povedal a zahryzol mi do krku. "Agh " tlmený zvuk unikol z môjich pier. "Prestaň! "

"Pozrime sa kto sa ozval " povedal a zahryzol mi do krku ešte silnejšie. "Jeffrey to stačí! " odignoroval všetko čo som mu povedala a stále mi hrýzol krk. Snažila som sa ho odtlačiť ale márne. "Pozrime sa kto sa vzpiera " povedal sarkasticky. Som ako sa jeho chladné ruky pohybujú po mojom tele. "Čo robíš!? " Skríkla som, keď som zacítila Jeffove ruky ako mi rozopínajú gombíky na košeli. "Prestaň!" kričala som a snažila som sa ho odtlačiť. "A už stačilo povedal, vyzliekol si tričko a zaviazal mi s ním ruky ako by to boli putá. Keď som videla jeho telo tvár sa mi sčervenala. " Pači sa ti čo vidíš?" povedal s posmechom. "Pozrime sa čo ponúka tvoje telo princezná" znelo to sarkasticky a zvedavo zároveň. Po chvíli odhalil moju hruď chladnému nočnému vzduchu. "Prosím to už stačí" Prosila som v zúfalstve a dúfala že ma poslúchne. Pozrel sa na mňa hladným pohľadom. Po prvý  krát som v jeho očiach niečo iné ako nenávisť a chuť zabíjať.

Neprestal. Dotýkal sa môjho tela jeho studenými rukami. Behal mi mráz po chrbte "Jeffrey prosím prestaň" nariekala som. "Shh...neboj sa neublížim ti ak sa nebudeš veľmi spierať " povedal pokojným tónom. Prikývla som. Veľmi som sa v tej chvíli bála. Nevedela som či ma chce zabiť alebo znásilniť. Len pri pomyslení na to som sa bála ešte viac. Chvíľu som jeho ruky necítila na mojom tele. Nechcela som vedieť a ani vidieť čo sa so mnou bude ďalej. Zavrela som oči a zaklonila hlavu. Zrazu som cítila jeho pery na mojom krku. "Mhmmm..." Všimol si že už nevzdorujem tak ma začal vyzliekať. Najskôr mi vyzliekol košeľu a potom nohavice. Prestal. pozeral sa na moje telo v spodnom bielizni. "Si.....si prekrásna" povedal citlivo.