Denník školskej Ja

Sobota

Ach jaj,už tak dlho som nepísala. Práve odišli baby. Boli úžasne. Včera keď došli uvedomili sme si že sú to naše skoro posledné chvíle. Amanda odchádza čoskoro a potom začínajú prázdniny. Sme rozhodnuté že s ňou zostaneme v kontakte. Veď ju máme radi. Dievčatá prišli a ako správne 15-tky sme sa začali hneď baviť o chalanoch.
"Chápete, Chris je úplne úžasný. Včera sme mali výročie. Sme spolu už rok!!! Proste neverím. Je mi úžasne. Dal mi krásnu kyticu ruží a ideme spolu na výlet. Jeho rodičia majú chatu niekde v spiši. Hrozne sa teším!!"vysipala zo seba Nina a skoro sa ani nenadychla. Hrozne im to prajem!
"Ja a Lukas si to naplno užívame. Ale ja som mu ešte nepovedala že odchádzam. Nedokážem sa stotožniť s tým že ho tu nechám. Vzťahy na dialku nie sú dobré, čo keď mi začne zabáčať?!"vzdychla si Amanda a v očiach sa jej leskli slzy.
"Neboj, vás nič nezlomi veď ste spolu už nejaký ten mesiac!"povedala som jej. Ja viem.....máme 15 a len teraz to začína. Je to dosť blbe ale čo som jej mala povedať?! Neboj on sa ti tu len vyspí s nejakou stetkou a keď prídeš bude sa tváriť ako anjelik a inak nedáš si koláč?! .... to by asi nešlo.
"Beka má pravdu!"vyhlásila Nina a potom na mňa smutne pozrela. Pochopila ako som to myslela. Amanda však nič nepochopila tak to bolo fajn. Predsa keby jej to došlo tak...
"Zato ja už fakt neviem. Našťastie končí rok a Sebastian má na vytriezvenie čas. Len či ho nepotrebujem aj ja?! Achhh....ono sa to ťažko popisuje ale asi k nemu zas niečo cítim. Neviem. Odkedy som mala ten hlúpy sen neviem na neho nejak prestať myslieť (dievčatá však nevedeli o sne tak som im ho musela povedať). A potom sme spolu šli von lebo Adam ma nechal samú v parku!!! Chápete samú!"slzy som mala na krajicku "prišiel tam Sebastian a šli sme do kina. Myslela som že ke to nezáväzné odreagovanie ale on mi chcel dať pusu. Tak som ušla. Potom som dostala dosť hnusnu sms a odvtedy mi je na nič. Dnes v škole sa na mňa ani nepozrel!!!!"tu už som ale plakala. Slzy mi tielki ako vodopady.
"Počkať! Tebe sa zas páči Sebo?!"zarazila sa Amanda a Nina sa len šibalsky usmiala a hodila na mňa očkom.
"Ja ja neviem!!"povedala som a schulila sa do klbka.
"Čo keby sme si radšej pozreli film?!"navrhla Nina a ja som radšej prikývla lebo keby sme sa v tom ešte vŕtali tak zoberiem mobil a volám Sebastianovi nech mi odpusti! Aj keď by sa mal ospravedlniť on! A budem tvrdohlava! Pozerali sme film alebo teda serial Ravenswood (neviem ci to pisem dobre :D). Potom keď sme dopozerali bolu už 2 hodiny ráno a tak sme radšej zaliezli do postelí. A čo je to za žúr bez strasidelnych historiek. Každá povedlala jednu a keďže strachu nebolo dosť hľadali sme aj na nete. Skončili sme tak o 3. Boli sme fakt unavené a len čo sme ľahli tak sme hneď aj zaspali. To bol večer! Inak vo štvrtok som bola so Silvou. Tá baba fakt nie je normálna! Má zas nového. Toho si opäť ospevuje ale zachvilku ho nechá kvôli ďalšiemu. Známa pesnička našej Silvi
"Ja nechápem ako môžeš mať len jedného!"skonštatovala a pozrela sa na mňa tým jej klasickým pohľadom.
"Je na tom niečo zlé?!"spýtala som sa jej...ona vie určite všetko lepšie. A to má 14 v auguste má 15.. tak nech ma nepoučuje!
"No vlastne takto si ani neužiješ!"vyhlásila a zaklipkala svojimi umelými mihalnicami. Bože, keby sa nesprávala ako ....celú dobu som sa jej snažila natlačiť do hlavy to že keď bude taká nech nečaká že si nájde niekoho kto ju bude mať úprimne rád. A ona leb stále to svoje ale ja ho milujem...no jasné asi tak ako Patrika, Tomáša a Jula...
Za tých pár dní som bola aj s Adamom,ktorý sa mi ospravedlňoval za to aký je zlý priateľ pretože ma nechal samú a vie že som bola sklamaná a podobne. Keby len vedel čo som robila...
Nevykricala som mu to len som prikivovala. On sa trochu čudoval a povedal mi že sa mám ísť vyspať lebo vraj som až príliš unavená zo školy.
"A ty budeš zatiaľ robiť čo?!"vykríkla som na neho až ho striaslo a potom som sa len postavila a šla preč. To sa stalo vo štvrtok.
Teraz tu sedím a uvažujem čo vlastne chcem. Nikdy si asi nepriznam pravdu ale Adama mám rada no keď to tak pôjde...
A čo Seby?!