Ciao Bella

1.

„Dávaj si pozor! A ľúbim ťa!" kričala za mnou mama. Prázdniny v Ríme. Moje a len a len moje. Detský sen ktorý sa so mnou ťahá už pekne dlho. Tak a už len nájsť moju bránu. Brána C3 sektor A. Orientačné schopnosti mám celkom dobré a tak našla som tú svoju pomerne rýchlo. „Prepáčte, slečna! Áno vy! To červené tričko. Áno, áno." Otočila som sa a zbadala milo vyzerajúcu dievčinu v kraťasoch a priliehavom tope. ,,Uhm.. mňa myslíte?" opýtala som sa zdvorilo, trochu zmätená čo by odo mňa mohla chcieť. „Áno. Omylom som zbadala tvoju letenku pri kontrolách a zistila som že sedíme vedľa seba a chcela som sa ti predstaviť veď načo budem čakať keď ti môžem robiť spoločnosť už tu," energicky zo seba vysypala a prekvapivo to aj dávalo zmysel. „Aha jasné. No ja som Iris. Iris Evansová," zdvihla som ruku a podala jej ju. ,,Valentina Rotti," prijala moju ruku a potriasla mi ňou. ,,Taaak, Iris čo ťa privádza navštíviť metropolu talianskej kultúry?" opýtala sa a mne až teraz udrel do uší jej silný taliansky prízvuk. „Detský sen. Vždy som chcela stráviť prázdniny v Ríme aj keď brigáda ktorú som podnikla minulé leto mi dovoľuje len sedem dní," odvetila som a vybalila na ňu aj krátky čas mojej návštevy. „ Wow nikdy by som nepovedala že by pôvabná Američanka ako ty snívala o výlete do Európy. A keď chceš môžem ti robiť sprievodkyňu. Vraciam sa domov do Ríma za rodinou a bratom vypomôcť im do pizzérie. Brat má tiež vlastné záujmy a rodičia nám obom stále tlačia do hlavy že raz zdedíme rodinný podnik. Obom nám to lezie na nervy ale čo sa dá robiť. Odkedy sme sa odsťahovali im chodíme pomáhať aspoň na leto. Teda skôr odsťahovala keďže brat akurát vyletel z domu a kúpil si vlastný byt na druhej strane Ríma," dokončila svoj neprerušovaný monológ Valentina. „Tak rodinný podnik? Čo ťa odtiahlo z domovskej krajiny?" opýtala som sa zaujatá jej filmovým životom. Ja by som za takéto niečo dala všetko. Znie to priam rozprávkovo. ,,Aale získala som štipendium na štúdium v Amerike," odvetila akoby to bolo niečo nudné a samozrejmé. ,,To je vynikajúce! Veď ani Američan sa na takú školu s plným štípkom nedostane len tak. Čo je to za univerzitu? Ja po týchto prázdninách nastupujem na Yalovu," vyhlásila som s obdivom a na konci aj s troškou hrdosti v hlase. „Pekne ty. A vďaka no vieš ja som rada že som vypadla z domu. Po... no po tom ako sa brat odsťahoval to začalo trošičku narušovať rodinné vzťahy a ... nezvládala som to toxické prostredie. Juuj že ma to nenapadlo skôr! Doma vás zoznámim! Všetkých do jedného! A po siedmich dňoch strávených v hoteli môžeš bývať u nás. Mama bude len rada," vyhŕkla nadšene Val. „Naozaj? To by bolo úžasné,ja len že vám budem na príťaž," zatiahla som. Fakt som sa nechcela vnucovať a Val poznám len dobrú hodinu. „Neboj sa. Mama by ti aj tak dala niečo robiť v pizzérke. Takže to máš teoreticky jedno," povedala. „Nuž, prečo nie. Moje prázdniny v Ríme už neznejú tak scify ako to bolo na začiatku. Ďakujem Val," objala som ju. ,,Niet za čo, moja! Predstavím ti celý Rím! A namiesto toho aby si videla len všetkým známe kultúrne pamiatky ti ukážem čo sa mne na Ríme páči najviac!" zahrkútala natešene a potiahla ma k našej bráne ktorú práve otvorili.