*Ráno sa začalo nevinne, no zábava mala ešte len prísť...
...Nikol:" ležala som v posteli a prehadzovala sa z jednej strany na druhú. Zobúdzala som sa pomaly, no s pocitom, že niečo je iné...
Noc predtým sa mi neustále prehrával v hlave ten včerajší večer s Danom, ten jeho úsmev a tie hlboké oči ma prenasledovali celú noc. Nemohla som naneho prestať myslieť. Bolo to, akoby moja myseľ neustále hľadala spôsoby, ako sa k nemu priblížiť..
Ležala som na boku a premýšľala, keď vtom som zrazu začula šepot pred dverami. Pootvorila som oči a uvedomila si, že niečo tu nehrá..
Zvedľajšej postele sa tiež ozvalo pohybovanie – Naty sa prebudila a ospalo sa na Nikol pozrela.
Naty (šepkala): „Máš pocit, že sa niečo deje?“
Prikývla som a oči som už mala plne otvorené.
Chcela som niečo povedať, ale skôr, než som stihla zareagovať, dvere sa prudko rozleteli a do izby vtrhli chalani, každý s pohárom vody v rukách.
S výkrikmi radosti sa vrhli na nás a než sme sa stihli brániť, každá dostala studenú sprchu vody priamo do tváre.
Paťo (smeje sa): „Dobré ráno, spachtošky! Vstávať, je deň pretekov!“
Obe dve sme zakričali a vyskočili z postelí, šokované náhlym chladom.
Chalani stáli vo dverách a smiali sa ako malé deti, očividne spokojní s tým, ako nás zobudili.
Nikol (zúrivo, ale so smiechom): „Vy ste normálni?! To si odskáčete!“
Dano sa na ňu len usmial tým svojím typickým šibalským úsmevom a pozrel na ňu zúfalo nevinným pohľadom.
Dano (hravo): „Takto sa predsa prebúdzajú šampióni, nie?“
V tu chvíľu som ho prebodla pohľadom, no v hĺbke duše som vedela, že sa na neho nedokážem hnevať. Navyše, stále som mala v hlave obrazy z včerajšieho večera...
Trochu jej sčervenali líca, keď si spomenula na to, ale rýchlo sa snažila zahnať tie myšlienky preč.
Naty (krútiac hlavou, ale so smiechom): „No, dnes nás čaká naozaj skvelý deň. Ale toto si zapamätáme, chalani!“
Chalani sa stále smiali a pomaly odchádzali z izby, zatiaľ čo sme s Naty zostali stáť uprostred izby, mokré a mierne otrávené, no s úsmevom na tvári.
Nikol (s úškrnom, mysliac na Dana): „No, zdá sa, že to bude naozaj zaujímavý deň. A ja sa teším na odvetu.“ spolu s Naty sme sa zasmiali a rýchlo sme sa obe pustili do sušenia vlasov.
....
Konečne prezlečené a suché, sme zišli po schodoch do kuchyne, kde už chalani sedeli okolo stola a jedli raňajky.
Atmosféra bola uvoľnená, všade bolo počuť smiech a rozprávanie o včerajšej jazde.
Dano si všimol, ako Nikol prichádza, a hodil na ňu šibalský pohľad, akoby sa chystal znovu niečo podpichnúť.
Paťo (so smiechom, keď ich uvidel): „No konečne! Už sme mysleli, že ste sa nám utopili !“
Nikol pretočila očami a so smiechom si naliala šálku kávy, zatiaľ čo Naty si nabrala niečo z taniera na stole.
Obe sme si sadli k stolu a začali raňajkovať.
Chalani sa medzitým začali venovať telke, kde práve bežali nejaké motokrosové preteky.
Po chvíli David prerušil ticho.
David (s plnou pusou): „Počujte, ešte sme nevyriešili jednu dôležitú vec. Paťo ty si spomínal nejakú výhru pre víťaza dnešných pretekov, ale nevieme, o čo ide.“
Nikol sa zvedavo pozrela na brata, ktorého tento komentár zjavne pobavil.
Paťo sa uškrnul, odložil vidličku a prekrížil ruky na hrudi, očividne si užívajúc, že má pozornosť všetkých pri stole.
Paťo (tajomným tónom): „No, o tom som vám ešte nepovedal zámerne. Chcel som, aby ste mali motiváciu sa dnes snažiť. Ale keďže už je čas, môžem vám to prezradiť... Výhra bude... poriadne prekvapenie.“
Dano (provokačne): „Prekvapenie? To je všetko? Žiadne ďalšie detaily?“
Paťo sa len usmial a prikývol.
Paťo: „Verte mi, oplatí sa to. Nejde len o obyčajnú výhru, chalani. Víťaz si bude môcť vybrať jednu vec, ktorú bude chcieť. A to znamená hocičo.“
V miestnosti zavládlo prekvapené ticho, ktoré čoskoro prerušil smiech a vtipkovanie. Chalani si začali navzájom robiť srandu, čo by si kto vybral, ak vyhrá.
David (s úškrnom): „Hocičo? Takže ak vyhrám, môžem si vybrať tvoju motorku, Paťo?“
Paťo (so smiechom): „No... radšej si vyber niečo iné, David!“
Zatiaľ čo chalani žartovali a rozprávali sa, všimla som si že Dano sa na mňa znovu pozerá.
Tentokrát to však nebol len obyčajný úškrn, v jeho očiach sa zračilo niečo hlbšie. Jemne som sa pousmiala a rýchlo sklopila zrak, srdce mi znova začalo biť rýchlejšie.
Nikol (v duchu): „O čo asi tak dnes pôjde?“
Medzičasom sa rozhovor pri stole presunul späť k pretekom, všetci si navzájom vymieňali tipy a triky, ako si zlepšiť šance na víťazstvo. Nikol však stále rozmýšľala nad Danom a tým, čo môže priniesť dnešný deň – či už na trati, alebo mimo nej...
...
Keď sme dojedli všetci sme sa išli prezliekli do jazdeckých oblekov a vyrazili do garáže.
Atmosféra bola plná očakávania. Chalani dopĺňali nádrže svojich motoriek a kontrolovali výbavu.
Keď boli všetci pripravení, vyrazili sme smerom na trať za domom. Lesom sa ozývalo vrčanie motoriek, až kým sme nedorazili k štartovacej čiare na trati.
Paťo sa postavil doprostred a zdvihol ruku, aby získal pozornosť všetkých.
Paťo (nahlas, aby ho všetci počuli):
„Takže všetci, pravidlá sú jasné. Pôjdu sa 4 kolá. Hlavné je držať sa vyznačenej cesty a nevynechať žiadnu z kontrolných bodov.
Žiadne skratky a žiadne záškodníctvo. Kto spadne alebo bude potrebovať pomoc, druhí musia zastaviť a uistiť sa, že je v poriadku – bezpečnosť je prvoradá. Ak niekto odíde mimo trať alebo spadne bez pomoci, bude diskvalifikovaný.“
Všetci prikývli, napätie sa začínalo stupňovať.
Paťo pokračuje: „Preteky budú na čas, víťazom bude ten, kto prejde cieľom prvý.
Výhra je poriadne lákavá, ale musíme byť fér. Ak sa niekto dostane do problémov, pomáhame si.“
Tom (so smiechom): „A čo ak niekto spadne hneď na začiatku? Môže si vybrať iný spôsob, ako sa prepraviť?“
Všetci sa rozosmiali, atmosféra bola o niečo uvoľnenejšia.
Paťo (s úškrnom): „Máš smolu, Tom. Pokiaľ tvoja motorka pôjde, budeš jazdiť.“
„Takže posledná vec – všetci odštartujeme na môj signál. Keď zapískam, všetci ideme. Držte sa pevne a užite si to.“
Všetci sa rozostúpili na štartovacej čiare, motorky sa zahrievali a ich vrčanie sa rozliehalo lesom. Každý z nich sa sústredil na trať pred sebou, pripravený na adrenalínový súboj.
Paťo vytiahol píšťalku a čakal, kým všetci zaujmú svoje miesta. Každý držal ruky na riadidlách, pohľady pevne uprené pred seba.
Zrazu sa ozvalo písknutie – preteky sa začali!
