SILIS

1. Pohreb

Juraj Furdik

Silis

Tragédia v piatich dejstvách

Osoby
Hubert Silis
SILIS
Karol Kristián Sova
Bohumila Pilná, priateľka Silisovho otca
Gustáv Zápocký
Hugo Karpatský
Mladý
Kňaz
Ľudia na pohrebe
Policajná jednotka

Prvé dejstvo
1.výstup
Silisova kancelária, je v nej neporiadok, na stole sú porozhadzované veci. Vidíme prázdne fľašky od piva, prossecca a krabicu od pizzy. Na stoličke vidíme pohodené ženské nohavičky.
Počujeme zvoniť Silisov mobil. Silis sa zobúdza za stolom.
Silis: (do telefónu) Haló? (chvíľu počúva)
Všetko zrazu sčervenie a svetlá sú iba na Silisovi. Počujeme Silisov vnútorný monológ. Medzitým ako Hubert rozpráva, na neosvetlené javisko prichádzajú herci (na pohreb).
Silis: Keď som sa dozvedel čo sa stalo, cítil som sa zvláštne. Hlavne na pohrebe.
Zapália sa svetlá. SILIS je na pohrebe. Všetko opäť sčervenie a zastaví sa/štronzo.
Silis: Necítim nič. Je to... zvláštne. Asi je to mojou prácou. Umenie odosobniť sa od situácií ktoré sa detektíva týkajú je kľúčové k vyriešeniu prípadu. Aj keď také situácie sa nevyskytujú v našom obore často, keď sa vyskytnú, musíme k nim pristupovať profesionálne. Mal by som niečo cítiť. Všetci títo ľudia niečo cítia. Čokoľvek, hnev, smútok, radosť? (vzdych) Nikdy som s ním nemal dobrý vzťah. Na detstvo si poriadne nepamätám a keď som bol tínedžer tak som mal, (s iróniou) ,,povinnosti".
Štronzo sa zastaví, Kňaz hovorí svoj príhovor.
Kňaz: Vážení prítomní, drahí pozostalí. Dnes sa lúčime s naším drahým otcom, priateľom a policajným kapitánom, Gregorom Silisom.
Zhasnú svetlá na pohrebe, svetlo je iba na Silisovi, pokračovnie Silisovho monológu. (príhovor Kňaza ide počas Silisovho monológu)
Silis: Áno, otec chcel byť kapitánom odkedy sa pamätám. Keď to po tej snahe dosiahol, rozhodol sa, že sa na tej pozícií usadí. Kolegovia mu hovorili aby to dotiahol na generála, ale jemu sa nechcelo. Bol starý. Možno ho chcel niekto odstrániť.
Koniec Kňazovho monológu:
Kňaz: Gregor po sebe zanechal mnoho ,,dobrých" činov, ľudí (dôraz na dobrých). Budeme naňho všetci v dobrom spomínať, amen.
Všetci odídu na kar, až na SILISA (počas konca Kňazovho monológu sa začne pri časti ,,po sebe zanechal mnoho „dobrých"..." klepať, bude pôsobiť nervózne a že nemá s nervami niečo v poriadku. Za to bude môcť jeho SILIS stránka pretože ona vie že to nie je pravda). SILIS pôjde navštíviť svojho priateľa z detstva: Karola Kristiána Sovu.
U Karola v Kancelárii, Karol píše niekomu do mobilu (Gustávovi)
Dvere: klop klop
Karol: (ľakne sa) Ďalej!
Silis: (otvorí dvere) Ahoj Sova.
Karol: (prekvapene, ale potešene vstane od stola aby Silisovi podal ruku) Huby! Vitaj, posaď sa.
Silis: Nezdržím sa dlho (obzerá sa po kancli).
Karol: (vzdychne si) Prišiel si si po tie veci, však? (Zohne sa po ne, má ich pod stolom. Vyloží ich na stôl. Podá Silisovi spis ohľadom Gregorovej vraždy.)
Silis: (začne si v ňom listovať).
Karol: Z domu zmizlo zopár vecí, staromódne kreslo, obrazy, tenisky. Keď ho našli, už sa mu nedalo pomôcť. Nôž mu prerezal tepnu. Vykrvácal do 6 minút keď zvážime jeho vek... prepáč, asi by som mal tieto detaily vynechať...
Silis: Neobťažuj sa. (malá pauza) Aj tak som ho nepoznal.
Karol: (pauza/trápne ticho, Karol sa počas neho cíti trápne) Mal by si si oddýchnuť, je toho na teba veľa. Daj si na pár dní voľno a niečo namaľuj.
Silis uvažuje. Vysúka zo seba silený úsmev.
Silis: Máš pravdu, potrebujem sa s niečím rozptýliť. Už som dlho nerobil zátišie.
Karol: No vidíš! Bude ti lepšie uvidíš. Prepáč, že ťa vyháňam ale mám prácu.
Silis: Pohoda! Zatiaľ...
Karol: Opatruj sa kamarát.
Silis odíde a zavrie dvere.