Skroť si ma ✓

53. Uvedomenia

Taira White

Je to už týždeň. Týždeň bez temnoty. Moje vlasy sú biele, oči presne také isté, ako tie Kaidenove. Koľké roky som túžila po tom byť opäť obyčajnou a teraz? Teraz to nenávidím rovnako, ako som nenávidela svoju inakosť. Nie, to nie je ten problém. Problém je, že nemám temnotu. Ani jeden poondiaty kúsok.

Temnota tu so mnou bola od malého vĺčaťa, od momentu, kedy som zabila Xinga. Kyrenovi som prerozprávala príbeh jeho matky a Xinga. Teda skôr som to naňho len tak vypľula, keď mi naozaj priniesol šaty na obrad.

Často v tichosti nadávam Osudu, no on ma má na háku. Nedal mi nič za moje služby.

Moje myšlienky každé ráno, každý deň i noc, víria okolo toho istého.

Som nervózna!

-

Jedno ráno, zrovna to v deň obradu, moje myšlienky predbehne žalúdok. Prehnem sa cez posteľ a ovraciam si čižmy. Nie, toto mi na pohode ozaj nepridalo. S bosými nohami prejdem až do jedálne, pretože som hladná až mi je z toho zle. Možno by som mala ísť aj do Kyrenovej komnaty a ovracať aj jeho čižmy. Odsťahoval sa odo mňa v ten deň, keď mi priniesol šaty.

„Som hladná," zakričím namiesto bežného ranného pozdravu a hneď si aj sadnem k časti stola, kde sa nachádza jedlo. Miestnosť stíchne. Počuť iba moje mľaskanie. Na moment zastavím činnosť spodnej čeľuste a rozhliadnem sa. Modroočko nepekne zazerá. Ten jeho pohľad je zrejme nákazlivý, pretože tak na mňa hľadia aj Darren, Saul a Kaiden. Šťastie, že tu nie su všetci, inak by som asi musela stiahnuť chvost a vypadnúť odtiaľto hladná alebo by som vrčala a vypustila zopár šťavnatých nadávok.

„Baf?" skúsim to na nich miernejšie, i keď s plnou pusou.

„Toto musí prestať, Taira," prehovorí Kaiden.

„Ale ja som hladná. Neprestanem jesť len preto, že ste si nacvičili synchronizované mračenie. Mimochodom, Darren má jedno obočie vyššie." Konečne prehltnem, pretože je škoda každej omrvinky, ktorá skončí na stole. „Kazíš im to," prehovorím tentokrát k Darrenovi.

Všetci okrem Kyrena vstanú od stola a odchádzajú. Kaiden sa pri mne ešte pristaví, aby mi pošepkal do ucha: „Ak ťa niečo trápi, som tu vždy pre teba, Tai." Potľapká ma po ramene a potom odídu.

„Takže..." začne Kyren.

„Takže? Nechaj ma jesť."

„Si neznesiteľná, Taira. Každý okolo teba našľapuje po špičkách. Už sa ťa ani nesnažia osloviť. Už predtým bola tvoja povaha tak trocha problematická, no to čo predvádzaš teraz je..."

„Tieto tvoje keci mi kazia chuť k jedlu."

„Opäť som spravil tú istú chybu a dal ti priestor. A ako si ho využila? Uzavrela si sa do seba a každého, komu na tebe záleží, si odohnala."

„Tak to ešte že mám teba, čo?" zasmejem sa s kusom slaniny medzi zubami.

„Presn tak." Oprie sa predlaktiami o stôl a zavrtáva sa do mňa takým tým vtieravým pohľadom, ktorý vraví, zjem ťa.

Chvíľu tak na seba civíme, ja si občas z niečoho odhryznem, až stratí nervy a tak opäť otvorí ústa. „Vracala si."

„To vieš podľa toho, že nemám čižmy?" začudujem sa jeho dobrej dedukcii.

„Nie, cítiť to z teba." Jeho pohľad klesne nižšie. „Tvoj hrudník," podvihne obočie.

„Čo je s ním?" zamračím sa naňho. Nepáči sa mi, kam týmto rozhovorom smeruje.