Chvíľu som pozerala na mobil ako zvoní a na meno Adagio...
Rozhodla som sa to zdvihnúť...
„Oh, Ahoj Sunset", povedala zrazu Adagio radostne.
Mne to ihneď vykúzlilo menší úsmev na tvári...
„Ahoj Adagio... Veľmi rada ťa počujem.", povedala som potichšie...
„Ooh? Naozaj? Stalo sa niečo?", spýtala sa Adagio trochu z neistým hlasom.
Ja som trošku stuhla... Nechcela som jej hovoriť o mojich myšlienkach... Nechcela som pokaziť túto chvíľu...
„N-Nie... Nič sa nestalo... Len ťa naozaj rada počujem. Vždy ťa veľmi rada počujem.", povedala som trošku z rozklepaným hlasom, ale snažila som sa znieť veselšie.
„Ah! To som rada. Aj ja ťa vždycky rada znovu počujem.", povedala Adagio veselo.
To mi vykúzlilo ďalší malý úsmev na tvári.
„Hej... Napadlo mi... že či by si nechcela ísť von? Niekam sa ísť poprechádzať?", spýtala sa ma zrazu Adagio a mňa to trochu zaskočilo.
Von? Teraz? A s Adagio?
Oči mi behali po miestnosti a snažila som sa nájsť nejaké slová...
Úprimne... rada by som išla von... a k tomu s Adagio...
Nadýchla som sa a vydýchla...
„Veľmi rada by som s tebou išla sa niekam poprechádzať.", odpovedala som.
„To je super! To som naozaj rada! Tak teda sa môžeme stretnúť napríklad na autobusovej zastávke pri rieke... tak za 20 minút?", povedala a spýtala sa zároveň šťastne Adagio.
„To znie dobre, tak sa teda uvidíme.", povedala som šťastne.
„Dobre, tak teda tam! Vidíme sa! Ahoj.", povedala a rozlúčila sa Adagio.
„Ahoj.", rozlúčila som sa tiež a zložila som.
Vydýchla som si...
Zapozerala som sa von oknom znovu...
Idem von s Adagio... Usmievala som sa...
Naozaj som sa tešila...
Pozrela som sa na hodiny na mobile... 20 minút...
Rýchlo som vstala a začala som rozmýšľať, čo si zoberiem na seba...
Napadla mi rýchla kombinácia...
Čierna kožená bunda... čierna sukňa a k tomu čierne pančuchy... a normálne čierne topánky...
Keď som si všetko pripravila, tak som sa rýchlo preobliekla a vyrazila som von.
Keď som vyšla von, tak ma ovial jemný vietor do vlasov.
Blížil sa večer a oblaky na oblohe boli do ružovo-oranžová sfarbené...
Bolo pekne von...
Na zastávku to mám desať minút... takže to stíham...
Bola som normálne tak nejak rada a tešila som sa...
Idem von... len tak... Nie do školy, nie na prax, proste von... a k tomu s Adagio...
Usmievala som sa po celý ten čas, čo som išla na zastávku...
Pomaly som sa dostala ku rieke a popri nej som išla smerom na zastávku, až som už bola na mieste...
Rovno za zastávkou prúdila rieka a za ňou na druhej strane bolo pár obytných domov... na druhej strane zasa bola cesta a potom už bolo mesto...
KAMU SEDANG MEMBACA
Jeden Hrejivý Pocit
RomansaUPOZORNENIE: Toto je pokračovanie môjho predchádzajúceho príbehu menom "Jeden deň, jeden moment". Najprv si prosím prečítajte ten príbeh a až potom si prečítajte tento. Sunset potom, čo prespala u Adagio a strávila u nej bezpečné a krásne chvíle, ta...
