Sťahovala som sa do Anglicka. V lietadle do Anglicka sa na mňa pozeral neznámi chlapec, ktorý sa práve vracal zo Švajčiarska. Pri výstupe som sa stratila. O hodinu neskôr keď som už našla mamu Máriu s bratom Danielom museli sme už ísť. V novom dome kde býval Máriin budúci manžel Arthur s jeho dvoma deťmi Kathrin a Jonasom . Keď sme prišli do nového domu v Londýne, privítali nás Kathrin s Jonasom. Potom nám ukázali naše izby a celý dom. Dom bol obrovský preto sme si museli robiť poznámky keby sme sa náhodou stratili. Večer ešte pred večerou som sa stratila keď som hľadala jedáleň. Po desiatich minútach som si spomenula, že mám poznámky, ktoré som si robila pri obhliadke domu. Zistila som , že som na opačnom konci preto som sa musela vrátiť. Keď som prišla do jedálne všetci už na mňa čakali. -Stratila si sa?- opýtal sa Arthur. -Tak trochu.- usmiala som sa . Po večery som sa išla ešte prejsť po Londýne. Ráno som musela stať skôr aby som sa pripravila na prví deň v novej škole kde chodili aj Kathrin s Jonasom. -Prvý deň je vždy ťažký- zašepkala som si. -Áno- odpovedal Daniel, ktorý to zrejme počul . -Musíme sa rozdeliť- zosmutnel Daniel -kde máš hodinu?- vyčarila som úsmev. - V západnom krídle- usmial sa Daniel- A ty?- . -Ja vo východnom - povedala som smutne. -S kým máte hodiny?- odniekiaľ sa vynorila Kathrin - Mám s pánom Wesleyom- povedal vystašene Daniel. -A ty Mel?- opýtala sa ma Kathrin. - s pani Bonasiovou .- falošne som sa usmiala.- Pán Wesley má hodinu v západnom krídle mám s ním hodinu - natešene výskala Kat. -Mám hodinu vo východnom krídle - smutne som sa pozrela. -Poď so mnou mám tiež hodinu vo východnom krídle. - pricupital Jonas s úsmevom na tvári. -OK- povedala som natešene.Dúfam že sa vám bude páčiť a za svoje chyby v texte sa ospravedlňujem
