Boy from the fitness [SK] (dokončené)

Tridsaťsedem

Ashton's POV

Otvorila mi úplne bez nálady. Ani ma nepozdravila, len sa na mňa pozrela a odkráčala do obývačky.
Zavrel som za sebou dvere a naspedoval ju. Posadila sa na gauč a nabrala si plnú lyžičku nutely, ktorú hneď zjedla.
"Nemala by si toto jesť. Čo potom zostane z tvojej dokonalej postavy?" zobral som jej z ruky celú fľašu nutely a položil ju ďalej od nej.
Nič neodpovedala, len mykla plecami a pretrela si zjavne dosť uslzené oči.
"No tak. Čo sa deje?" zložil som jej ruky z očí.
"Som kurva. Nič viac." oprela si hlavu o gauč a do očí sa jej tlačili slzy.
"Elizabeth..-"
"Buď ticho. Aj Ben mi to povedal." rozplakala sa zo sekundy na sekundu.
"Prečo?!" zaťal som päste od návalu zlosti.
"Vieš, ja som ti nepovedala všetko." utrela si szly. "Ja som za ním prišla sama. On-on..on ma vydieral. Že zničí Benov vzťah ak ku nemu neprídem. No..a ja som prišla..a myslela som, že bude chcieť peniaze..no on chcel len mňa."
"Prestaň plakať. Už je to dávno vyriešené." pohladil som ju po líci no odtiahla sa.
"Pre teba možno áno."
Povedala mi čo sa včera stalo. Ako išla k Loraine domov, tam kde som včera nechal toho hajzla -pred jej dverami, a čo sa tam stalo. Nechápal som, ako jej to mohol povedať vlastný brat. Ako ju mohol odsúdiť aj bez toho aby vedel jej dôvody. Bol som na neho naštvaný aj za ňu.
"Vlastne som sem prišiel kôli niečomu úplne inému." prerušil som ticho medzi nami.
"Čo také si prišiel so mnou riešiť?"
"Vlastne..no. Na pár dní budem musieť odísť z mesta. A bol by som rád ak by si išla so mnou." povedal som to čo najrýchlejšie a čakal ako zareaguje.
"Načo? Na dovolenku som chcela ísť aj tak o dva mesiace." nechápavo na mňa pozrela.
"Mám tu menšie problémy. Na zajtra mám kúpené dve letenky do Miami. Len na týždeň."
"Definuj mi slovo 'menšie problémy' v tvojom prípade." založila si ruky na prsiach.
"Nemôžem ti povedať všetko do detailov. Deren niečo posral a teraz mám menšie problémy s políciou."
"Takže chceš ujsť pred zákonom?"
"Nie. Len sa pred ním schovať." vyvalil som na ňu svoje psie oči.
"Neviem či chcem ujsť s kriminálnikom." ukázala na mňa a pokrútila hlavou.
"Nie som kriminálnik. Len som porušil pár priestupkov."
"Ešte si to premyslím." pozrela na mňa, no aj tak som vedel odpoveď.
"Takže áno?"
"Mhm." prikývla.
"Ja ťa tak strašne milujem!" na pery som jej dal vášnivý bozk a uveznil ju vo svojom objatí. "A mala by si si zbaliť veci. Bude lepšie ak prespíš u mňa."
"A čo Butterfly?" podvihla obočie a ukázala no to prežraté teleso na podlahe.
"Zober ju so sebou. Kyle sa o ňu zatiaľ postará."
"Si si tým istý? Na sto percent?"
"Hej. A pohni si. Som dosť unavený." vyhnal som ju do svojej izby baliť si tú svoju tunu vecí. A ako ju poznám, najskôr ju uvidím o tri hodiny, aj s dvomi kuframi.

Π•Π•Π•Π•Π

Elizabeth's POV

Z jeho nápadu odletieť do Miami som nebola práve nadšená. Len tak sa zo dňa na deň sa zbaliť a odletieť na druhý koniec štátov.. Plus mi stále nevysvetlil o aké problémy sa to vlastne jedná. No ak kvôli nim musí odletieť na týždeň do Miami nebude to len nezaplatený účet za elektrinu.

Ashton's POV

"El! Pohni si, lebo skôr túto planétu zbombardujú oranžový mimozemšťania na lietajúcich jednorožcoch ako sa ty vytrepeš z kúpeľne!" zaklopal som jej na dvere už aspoň desiaty krát.
"Veď už idem! Len sa ukludni!" konečne vyšla von a zobrala si svoju kabelku.
"Neboj sa. Ja ti tie dva kufre odnesiem!" zakričal som za ňou na chodbu.
"Nepreháňaj! Jeden je predaa tvoj!" zakričala mi späť.
"Áno, lenže v porovnaní s tým tvojim je môj len príručná batožina!"
Keď som zišiel s autom do garáže, opierala sa o moje auto a zamyslene hladela do mobilu.
"Nenastupuješ?" opýtal som sa jej keď sa nepohla z miesta už päť minút.
"Napísal mi Ben." predniesla bez výrazu a podala mi svoj mobil.

Ben: Waltera sme zaviezli do nemocnice. Doktor povedal, že má zlomené rebro aj sánku, silný otras nozgu, vnútorné krvácanie do mozgu, a tiež zlomený nos aj vybité dva zuby. Musím zatlieskať tvojmu frajerovy, má dobrú mušku ;)

Dosť ma zarazilo to, čo napísal. Jej brata nepoznám no z toho čo písal, som zjavne správne vycítil že ma nenávidí. Aj keď ma z jeho zranení mrazí na chrbte, každý jeden úder päsťou si zaslúžil a neľutujem ani jednu. jeho zlomenú kosť.
Lebo NIKTO nebude ublyžovať MOJEJ Elizabeth!

Π•Π•Π•Π•Π

"Nejdeme náhodou na letisko?" opýtala sa ma keď som odbočil do ľava namiesto do prava.
"Ideme. Len nie na to štátne." odpovedal som stroho a bavil sa na jej výraze.
"Ty si vážne šialený." pokrútila hlavou keď uvidela kde som zaparkoval.
Zastavili sme na súkromnej pristávacej dráhe, ktorú vlastní jeden dotieravý potkan zo závodov. Naše lietadlo stálo pripravené na štartovacej ploche. "Týmto ideme? Len my dvaja?" stále krútila hlavou.
"Musíme ísť týmto, pretože ak by sme išli štátnym lietadlom, mohol by nás niekto vidieť. Takto je to lepšie." žmurkol som na ňu a zdala sa, že konečne pochopila.
"Ako dlho bude trvať let?" opýtala sa ma, keď sme konečne sedeli v lietadle.
"Neviem. Asi šesť-sedem hodín."
"Aha." vyložila si nohy na koženú sedačku.
"Máme dosť času niečo podniknúť. Čo ty na to?" naklonil som sa ku nej a našpúlil pery.
"Na to rovno zabudni. Stále sa na teba hnevám. A kým mi nepovieš presne prečo odlietame, tak nahnevaná aj zostanem." odstrčila ma od seba a prekrížila si ruky.
"Keď bude správny čas. Slubujem.."

∆∆∆∆∆

Here it is :3
Časť zase krátka a neskoro v noci :DD nevadí, som strašne unavená, takže sa mi nechce nič písať -,-
Najblyžší týždeň asi nebude žiadna časť, uvidím ako sa mi bude chcieť :DD
Prosím si komenty -a voty- keďže sa pomaly všetko dostáva do starých koľají :3

Your writer :* -Em ❤
See ya later, darlings :*