Nevzdám sa môjho sna

5.-,,Daj mi kufor."

Zbehla som schody a zase do niekoho narazila. Dnes sa mi ľudia budú musieť vyhýbať.,,Ahoj. Kde sa tak ponáhľaš??" Bol to Tim.,,Ahoj." Na otázku som mu nič neodpovedala.,,Tak čo si mi chcela povedať??"

Bolo na ňom vidieť že je nervózny. Aj ja by som na jeho miste bola.,,Tak. Po prvé: nahneval si ma. Po druhé: ty si sa zbláznil?? A po tretie:" čakal čo mu poviem. Dala som dramatickú prestávku a zhlboka sa nadychla.,,A po tretie: tiež ťa ľúbim." Usmiala som sa na neho, a objala ho.,,Keď si povedala že ma ľúbiš tak som čakal bozk nie objatie."

Mrmlal si popod nos. Čakala som že mi objatie vráti, ale on nič.,,Čo ti je??" Odtiahla som sa od neho. Celý sa triasol.,,Nič. Len som mal zlý deň." Nechala som ho tak, a vzala kufor do ruky.,,Načo máš ten kufor??"

,,Tak trochu som odišla z bytu. A mám novinku. Zajtra idem na políciu." Timovi sa zväčšili oči asi o dva čísla.
,,Čo?? Prečo ideš na políciu?? Čo si spravila??" Musela som sa nad ním usmiať, pretože sa tváril tak starostlivo.,,Tak z bytu som odišla prero lebo už ma nebavilo ako sa ku mne otec správa. A na políciu idem preto lebo... neviem prečo."

,,Daj mi kufor. A máš kde bývať??" Teraz mi to napadlo. Ja nemám kde bývať!! Ja som taka hlúpa. Ešte šťastie že som si vzala nejaké peniaze sebou. Podala som Timovi kufor, a všimla si že má teochu odreté ruky
.,,Bývanie si na mesiac zoženiem. Ale teraz by ma zaujímalo čo si robil s rukami že su také zničené??"

Pozrel sa na ruky a teochu sa začervenal.,,Tak trochu som sa pobil s kamarátom." Nechvela som sa pýtať prečo, ale moja zvedavá stránka vyhrala.,,A prečo ste sa pobili??" Keho oči akoby potemneli. Pozrel sa radšej pred seba, a išli sme neviem kam.,,To nie je tvoja vec."

Povedal dosť chledne. Aj by som možno zamzrla ak by nebolo tak teplo.,,Okej. Nemusel si byť hnusný." Zamrmlala som to tak aby to počul. Zastavil a ja som do neho nechtiac vrazila.,,Prepáč. Ale nechcem aby si to vedela."

Tak trochu ma naštval, keďže sme si povedali že dôležité veci si nebudeme zatajovať.,,Ale povedali sme si že dôležité veci si zatajovať nebudeme." Pozrela som sa mu do očí a dala štenací výraz.,,Ach. Ale... tak dobre."

Vzdychol si a ja som čakala čo povie. Nečakala som nič zlé, pretože to je proste Tim. Nerobil veľmi zlé veci.,,Ja... neviem ako ti to mám povedať. Ja..." zasekol sa a ďalej nič nehovoril. Začínala som mať zlý pocit.,,Tim." Chytila som ho za tričko a tak ho otočila k sebe.,,Prečo ste sa bili??"

Pozrela som sa my do očí. Ako som si mohla všimnúť on sa mi nepozeral do očí ale na moje pery.,,Na to ani nemysli že ma teraz pobozkaš." Trochu sa mu vyzdvihli kútiku úst, a pozrel sa na mňa.,,Ja... bil som sa kvôli... drogám." Zamračila som sa na neho, a čakala že povie, že je to vtip ale nič také sa nestalo.

,,Koľko ich už berieš??" Otočila som sa od neho aby nevydel moju tvár. Vždy som bola proti drogám a to on vedel tak... neviem čo sa mu stalo.,,Asi štyri mesiace."

To už som sa otočila ja. Musela som byť poriadne červená, keďže som bola nahnevaná ako ešte nikdy.,,Takže ty štyri mesia berieš drogy a mne nič nepovieš?! To mi až tak málo dôveruješ?!"

Musela som naňho zvýšiť hlas, aby mi to pomohlo sa trochu ukľudniť.,,Tu nejde o to či ti dôverujem alebo nie. Hambil som sa za to čo robím. A vedel som že ty takými to ľuďmi opohrvuješ. Myslel som že by si odišla."

,,Ty si fakt myslíš že by som ťa opustila?!" Ešte šťastie že na ulici nebol nikto.,,A ja som si myslela že ma poznáš." Vzala som si môj kufor a išla do nejakého hotelu kde by som sa zašila aspoň na pár dni.

Táto časť bola kratšia ale ďalšia už bude mať určite viac slov ako tisíc. A mám otázku. Chcete aj pohľad Tima?? V tejto časti je 696 slov.

SUSHI