𝐟𝐚𝐬𝐭 𝐜𝐚𝐫𝐬

001 🏁

SAVANNAH

Teplé slnečné lúče ma šteklili na tvári, keď som spolu s mojou najlepšou kamarátkou Margot opúšťala útroby Portlandskej strednej školy.

Čiernovláska vedľa mňa pretočila očami, keď sme prechádzali okolo skupiny dievčat, ktoré boli na škole populárne. Boli to presne tie dievčatá, ktoré sa vyvážali v drahom aute ktoré im kúpil otec a nezaujímalo ich nič iné než to, či vyzerajú dobre.

Ja a Margot sme pre všetkých boli divné a to už len vďaka nášmu vzhľadu. Už od prvého ročníka mám platinovo biele vlasy a Margot je čiernovláska s farebnými prameňmi a piercingom v obočí. Nevyzeráme ako každá druhá na tejto škole a to sa všetkým zdá divné.

,,Sľubujem Savannah, že to bude to najlepšie čo si kedy zažila," presviedčala ma Margot, keď sme o niekoľko minút neskôr sedeli v jej aute.

Znova ma presviedčala, aby som s ňou išla na závody, ktoré sú v našom meste posledný rok úplne zakázané, rovnako ako príliš hlasná hudba počas jazdy autom.

Presne pred rokom starostova dcéra šoférovala pod vplyvom alkoholu a mala autonehodu, ktorú neprežila. Preto sa vtedy sa rozhodol, že zakáže závody, každú párty v meste a všetky veci s tým spojené, aby sa rovnaká situácia už nezopakovala.

Pre mňa sa nič nezmenilo, keďže som odjakživa introvert, ale väčšina ľudí v meste s tým má problém a preto sa aj napriek zákazu organizujú závody a tajné párty.

Aj napriek tomu, že nerada porušujem pravidlá som s Margot súhlasila a prisahám, že ešte nikdy som ju nevidela tak nadšenú. Sme tak odlišné, že niekedy fakt nechápem, ako sa spolu môžme baviť.

Po asi dvadsiatich minútach sme dorazili na odľahlé miesto, kde sa každý piatok konajú závody. Bolo tu viac ľudí než som čakala a to mi spôsobovalo mierne úzkosti.

Hneď ako sme vystúpili z auta sa k nám pripojil vysoký brunet tmavej pleti a začal sa baviť s Margot. A to som si myslela, že okrem mňa vážne nemá iných kamarátov.

Nezdržal sa pri nás dlho a po krátkej konverzácii s mojou jedinou kamarátkou sa vyparil niekam preč, ale ešte predtým nám ponúkol pivo, ktoré som aj napriek jeho presviedčaniu odmietla. Samozrejme, že Margot si vzala aj to moje.

,,O chvíľu to začne," nadšene prehovorila čiernovláska a ťahala ma na tribúnu.

Závody sa konali na starom futbalovom štadióne, z ktorého neostalo už nič len tribúna posiata grafitmi a zelenú trávu, ktorá tu kedysi bola nahradila cesta plná prachu a piesku.

Vysoký počet ľudí okolo mňa vo mne vyvolával čoraz väčšiu úzkosť a keď som konečne tak nejak dokázala ignorovať fakt, že tribúna je úplne preplnená takmer každým kto chodí na našu školu, upriamila som svoju pozornosť na dráhu.

Vďaka vnútornému boju, ktorý som pred chvíľou viedla so svojou úzkosťou som si ani nevšimla, kto závodí a z tribúny nebolo možné vidieť, kto sedí v aute.

Jediná osoba, ktorú som z tribúny dokázala rozoznať bola moja spolužiačka Kimberly, ktorá bola oblečená ako totálna štetka, zatiaľ čo mávala čiernobielou vlajkou, aby odštartovala závody.