3:00 ráno
Prebudila som sa na mierny šuchot. Zdalo sa mi to divné, keďže doma nikto nebol. Bola som na pol ešte v spánku takže mi to bolo jedno. Ale potom mi to už nedalo. Znova a znova som to počula. Chcela som to ignorovať ale nešlo to. Nevedela som ani zaspať. Musela som sa ísť pozrieť.
Vstala som z postele a nasledovala tajomný šuchot. Myslela som si že sú to myši, pretože na duchov som neverila. Vyšla som z izby a prešla som dlhou chodbou ktorá nasledovala do kuchyne spolu s obývačkou. Zastavila som sa pri miernom podchode a za ním už bola kuchyňa.
Stála som a sledovala či sa niečo hýbe. Nič som nevidela, keďže neverím na duchov rozhodla som sa že pôjdem bližšie. Prišla som tam ale nič tam nebolo. Nedávalo mi to logiku, bývam síce v bytovke, ale tam sme už nemali žiadny byt. Bola tam iba stena z ktorej vychádzali divné zvuky. Chcela som ísť za mamkou ale po prvé by mi to vyhovárala a po druhé som v byte bola sama.
Cítila som sa čudne. Vážne čudne. Mala som taký zlý pocit v sebe že sa na mňa niekto pozerá.
YOU ARE READING
Denník noci
HorrorJedného rána sa to všetko začalo. Aj keď som na duchy neverila v mojom byte sa diali divné veci. Začínalo to slabšie ale potom to bolo horšie a horšie.
