Opposites attract/Narry m-preg ✔

7 Diel - Rande

Niall

Prišiel ku mne bližšiea moje srdce bilo silnejšie.

„Nie, prial by som si to. Tak pôjdeš?" pozrel na mňa. Ááááánnnnoooo!! Vážne s ním pôjdem? Možno to nedopadne, tak ako predtým. Skúsiť to?

„Ehm...no tak dobre" usmial sa. „A kedy?" pokrčil ramenami.

„Teraz?" poškrabal sa vzadu na krku.

„Ale veď si v práci" zaprotestoval som.

„No to hej, ale za 10 minút mám voľno, tak počkáš?" prečo sa ku mne tak správa? Prečo je zrazu taký milý? No, ale nehovorím, že mi to nevyhovuje, práve naopak.

„Tak fajn" usmial som sa.

„Dobre, ja musím ísť ešte na dráhu, tak sa stretneme trebárs tu"

„Dobre" prikývol a odišiel. Sadol som si na lavičku, napísal Louimu SMS a sledoval som ho.

Harry

Ja tomu vážne nerozumiem. Prečo som k nemu milý. Prečo pri ňom nedokážem byť taký ako doteraz?! Nechcem byť taký, znova to dopadne zle. Nie, nechcem. Ale dnes budem milý. Alebo radšej nie? Pri ňom som strašne zmätený.

„Harold!" zakričal na mňa Ted. Toto neveští nič dobré. Vždy keď ma takto volá, tak to nedopadne dobre.

„No?" odvrkol som.

„Čo to bolo?" ukázal na dráhu.

„Čo bolo čo?"

„Tvoj výkon na dráhe sa rapídne zmenšil od tej svadby. Čo sa tam stalo? Si ako vymenený" zmiernil svoj tón.

„Neviem o čom hovoríš" snažil som sa rozopnúť si kombinézu.

„No, že si taký...no neviem prídeš mi taký zmätený" pomohol mi sa z nej dostať von.

„No to bude asi tým, že je to pravda...prepáč musím ísť...mám rande" potľapkal som ho po pleci.

„Hazz počkaj!" zastavil som sa. „To mi musíš vysvetliť...a s kým?"

„Niekedy ti to poviem a vidíš toho blonďáka na lavičke?" prikývol. „tak s ním. Maj sa. Zajtra sa vidíme" rozlúčil som sa s ním a utekal som do šatne sa prezliecť a navoňať.

Keď som vychádzal zo šatne, tak stal opretý o zábradlie a mal vypulenú riťku. Nemohol som, musel som ho po nej čapnúť. Zvýskol. Zasmial som sa.

„Harry! Nabudúce ma varuj!" prepálil ma pohľadom. Bol rozkošný.

„Jasné neboj" žmurkol som naňho. „Ideme?" prevrátil očami a prikývol. Zasmial som sa.

„Tak kam ma vezmeš?"

Niall

To som zvedavý kam.

„No tak mohli by sme najprv skočiť sa najesť, pretože môj žalúdok vyhráva serenádu" pohladkal sa po brušku. Usmial som sa. Vyzeral strašne zlato.

„Dobre, ale ideme peši, pretože nemám auto"

„Ale ja áno" povedal hrdo. Ten musí byť bohatý. Predo mnou stálo nádherné veľké biele auto. „Princezná?" otvoril mi dvere. Zamračil som sa naňho za tú prezývku, ale nasadol som. Zavrel za mnou dvere, obišiel auto a sadol si.

„Tak, čo povieš na Mekáč?"

„To sa ani nemusíš pýtať, už nech tam si" zavelil som. Zasmial sa.