Boy from the fitness [SK] (dokončené)

Tridsaťosem

Elizabeth's POV

Do Miami sme dorazili až neskoro večer. Snažila som sa tváriť nahnevane a urazene, no nešlo to.
Ranilo ma to, čo mi Ben povedal. No bohužial, mal pravdu. Vadilo mi, ako sa Ashton správa. Tak najetnícky a agresívne. Ale on sa zmení. Dúfam v to.
Čakala som luxusný hotel v staromódnom štýle, no namiesto toho sme vysúpili pred pár poschodovým domom v centre mesta.
"To je celé naše?" opýtala som sa, zatiaľ čo som porátala všetky štyri poschodia.
"Nie. Len to vrchné. Nezvykaj si na luxus." odpovedal mi s miernym úškrnom na tvári.
"Ja som myslela, že ty ten luxus potrebuješ viac ako ja."
"Vlastne by som ho uvítal, no v tejto situácií by všetko bolo príliš riskantné. Nechceme sa predsa prezradiť, však?" vybral z požičaného ale aj tak luxusného auta naše kufre a prešiel ku vchodu.
"Asi nie." zobrala som si kabelku a išla za ním.
V dome boli schody. Čo mne nerobilo problém, no Ashtona som hneď predbehla.
Otvorila som drevené dvere s číslom tri a vošla dnu. Ak by ste mi niekedy povedali, že Ashton bude bývať v dome bez bazénu, štyroch izieb a vybavením za sto tisíc dolárov.
Bol to obyčajný byt s dvoma spálňami a kuchyňou, ak nerátam kúpeľňu, samozrejme.
"Nabudúce si to ťaháš sama." vo dverách sa objavil Ashton a naše kufre položil do stredu obývačky.
"Prepáč." pozrela som na hodiny v kuchyni. "Čože? To je už desať?"
"Vyzerá to tak." zabuchol dvere a vyzliekol si tričko.
"Asi si už pôjdem ľahnúť. Tá cesta ma nejak unavila." zívla som, aj keď som bola plne zameraná na sledovanie jeho tela.
"Ja idem do sprchy. Nepridáš sa?" uškrul sa "Počkať, veď ty si uťahaná. Prepáč, zabudol som." zasmial sa sám na sebe aj na mojom výraze.
"Myslím, že na to mi energia ešte zostane." vyzula som si topánky a utekala za ním do kúpeľne.

Π•Π•Π•Π•Π

Keď som po nekonečnej dobe otvorila oči, slnko už nakukovalo cez zavreté žalúzie.
Pravou rukou som hľadala Ashtonovo telo vedľa mňa, no márne.
Keď som sa konečne trochu prebrala rozhodla som sa ho nájsť. Obliekla som si jeho biele tričko zo včera a vyšla zo spálne.
"Dobré ráno!" Ashton stál pri kuchynskej linke a piekol zjavne naše raňajky.
"Čo dobré si mi urobil?" prišla som k nemu a rukami ho objala okolo pása.
Na sebe mal len boxerky čo si určite ráno obliekol a telo mal teplé od rozhorúčeného šporáku. "Vajíčka." usmial sa a vybral svoj výtvor z panvice.
"Dnes si musím ísť niečo vybaviť." začal rozhovor zatiaľ čo si nabral plnú vydličku vajíčok.
"To pre mňa znamená celodennú nudu, a pre teba to, že budeš celý deň jazdiť ako blázon vo svojom dvoj miliónovom aute ulicami Miami." odvrkla som mu dosť nahnevane.
Ale oprávnene! Tak on ma pozve na týždeň do Miami a pritom bude celý čas v aute..bezo mňa.
"El, o čo ti ide? Musím riešiť nejaké papierovačky a dohdnúť sa z Derenom. A ak by som išiel jazdiť, prisahám, že ty budeš sedieť vedľa mňa." trochu ma upokojil nobaj tak som bola sklamaná.
"Fajn. Neboj sa, ja tu počkám, veď co by som celý deň robila." ironizovala som a prežúvala sústi ešte horúcich raňajok.
"Prestaň. Len dnes, a zajtra pôjdeme na pláž, fajn?" pozrel na mňa tvrdým pohľadom aký som videla u otca.
"Dobre. Pôjdem si zabehať. Potom si niečo vymyslím."
Vošla som do izby a rýchlo si zobrala veci na behanie. Potrebujem sa odreagovať.
"Elizabeth, počkaj ešte." zastavil ma pred tým ako som vyšla von. "Tu je moja nová kreditka. Keď sa vrátiš, môžeš ísť na nákupy. Alebo nač to vy ženy chodíte."
"Nechcem tvoju kreditku. Mám aj vlastnú."
"No ták. Nebudeš to platiť sama, načo máš potom mňa?"
"Nie som žiadna zlatokopka!" odstrčila som mu ruku s kreditkou a škaredo na neho zazrela.
"Tak som to nemyslel. Kúp si plavky, nech sa mám na čo zajtra pozerať." položil ju na stôl a nechal ma konečne ísť behať.

Π•Π•Π•Π•Π