Nobody compares to you (h.s.)

15. Udobrenie

O TÝŽDEŇ

E S T E R

Dnes je sobota. Konečne. Do školy sa mi ostatok vôbec nechcelo vstávať. Bola som nevyspatá, dolámaná, nešťastná a podráždená.

 S Harrym som sa nerozprávala. Lieky som mu len hodila ako psovi a odišla som od neho. Stále, keď som ho stretla niekde v dome, ignorovala som ho a šla si svojím smerom, čo sa zasa nepáčilo jemu. Ale tak strašne ma nasral tým všetkým.

So Zaynom aj s Louisom sme sa skamarátili. Sú super a navyše je s nimi aj sranda. Vera mi zas celý týždeň ohrýzala uši, tým ako sa teší, že bude s Liamom.                                                                           Stále, keď jej písal SMS alebo volal, akoby bola v inom svete. 

 Katie som nevidela celý týždeň. Takže som tu bola ako sama. Harry bol pre mňa ako duch. Ešte on sa hneval. To ja by som sa mala. Neviem, čo je ho do toho, kto sem chodí, keďže je len dočasná návšteva.  Ale ako tak rozmýšľam - už celý týždeň - prehnala som to. Párkrát som sa mu aj chcela ospravedlniť, ale rozmyslela som si to. Som proste hrdá. On sa mi má ospravedlniť, nie ja jemu. Nenávidela som svoje svedomie, ktoré na mňa stále, keď malo príležitosť, kričalo, aby som to už nejak vyriešila. Cítila som sa ako medzi dvoma obrovskými mlynmi a nevedela som, či mám poslúchnuť svedomie alebo hrdosť.

Práve som krájala zeleninu na polievku.

 „Môžeme sa porozprávať?" Za mnou sa ozval chrapľavý hlas, ktorý mi tak chýbal. To spôsobilo, že som sa zľakla a aj porezala.

 „Do čerta," zakliala som a dala som si utierku na palec. 

 „Si v poriadku?" Spýtal sa ma s ustráchaným hlasom. 

„Som. O čo ide?" Povedala som mu bez žiadneho citu v hlase. Nedokázala som sa naňho pozrieť, takže som sa radšej pozerala na utierku, ktorá začínala byť až príliš červená. 

Chcel niečo povedať, ale skočila som mu do reči. „Nie Harry, najprv ja. Prehnala som to a viem to. Takže sa ti ospravedlňujem. A to, že ťa nenávidím bolo povedané len z hnevu." Povedala som mu a konečne sa mu pozrela do očí. Spomínala som, že mi strašne chýbali jeho prekrásne oči?

„Nie, Ester. Nemal som ti tu robiť scény. Nemám na to žiadne právo. Odpusť mi , prosím ťa." Pozeral na mňa s takým čudný pohľadom, ktorý hovoril aby som povedala 'odpúšťam ti'. 

„Máš pravdu, Harry. Nemáš na to právo, ale nehnevám sa na teba. Myslím. Prehnal si to aj ty aj ja. Takže sme si kvit." Úprimne sa na mňa usmial.

„To som rád," povedal a objal ma. Tá jeho vôňa. Vdychovala som ju a bola som ako omámená. Pozrel sa na mňa. Presnejšie najprv do mojich oči, potom na pery. Vedela som, čo chce urobiť.

 „Môžem ťa pobozkať?" Spýtal sa šeptom. 

 „Odkedy si pýtaš povolenie?" Spýtala som sa s úškrnom. „Odkedy si mi dvakrát vrazila. Prvý krát si mi spôsobila otras mozgu a do utorka ma bolelo líce," uchechtla som sa.

 „To ma mrzí."  

„Tak, môžem ťa konečne pobozkať?" Spýtal sa zúfalo. Robila som sa, že premýšľam. Popravde, netúžila som po ničom inom ako opäť cítiť jeho pery na tých mojich. Prikývla som. Konečne spojil naše pery. 

 Keď sme sa odtiahli, srdce mi splašene bilo. 

"Páči sa mi bozkávanie s tebou." povedal s úškrnom. Ako keby som na tom bola inak.

 Pozrela som sa na môj palec s ktorého ešte stále neprestala tiecť krv. „Ošetrím ti to. Kde máte lekárničku?" Povedal a pritom sa pozeral na môj krvácajúci palec. 

„V kúpeľni." Vybehol na schody a ja som si zatiaľ sadla do obývačky na sedačku. O minútu sa vrátil aj s lekárničkou. Dal mi tam nejaký sprej, ktorý ma riadne štípal a bolel. 

„Prepáč, aj toto som ti ja spôsobil," mal ospravedlňujúci pohľad. O päť minút mi to konečne došetril a dal na ranu leukoplast. Šla som naspäť do kuchyne. Umyla som nôž od krvi a pokračovala vo varení.

 „Čo to bude? Som strašne hladný," povedal. „Zeleninová polievka a zapekané cestoviny." 

„To mám rád," povedal. Usmiala som na naňho a pokračovala. Cítila som tlak na mojich bokoch. Zo zadu ma objal. Mala som čo robiť, aby som sa neroztopila. Oprela som si hlavu o jeho hruď a spokojne vydýchla.

„Vieš, že pekne voniaš? Ako ruža," povedal mi. 

„Ďakujem, to bude asi tým šampónom." Pobozkal na vlasy, a potom položil hlavu medzi hlavu a rameno. Uvedomila som si, že s ním som sa cítila až príliš v bezpečí.

Niekto zazvonil. S neradosťou som sa od neho odtiahla a šla otvoriť. 

Otvorila som dvere a pozerala som na tú osobu s otvorenými ústami. Tak túto osobu som tu vážne nečakala.

Ahojte, dnes pridávam ešte jednu. Zajtra nepridám. 

Čo myslíte, kto príde? Som zvedavá, či uhádnete :D. Nová postava...

Majte sa miii :*, ľúbim váás :*.