‼️EAT ME! 📍POZASTAVENÉ‼️

Polnočný súd

*Namjoon

Nervozita stúpa. Moje telo sa chveje strachom. Tým že budem hľadieť do učebníc a hľadať tam finty na zbavenie sa nepotrebnej osoby v živote niekoho iného, sa pocitu nervového systému nezbavím, ani keby chcem. Už druhú noc neviem poriadne spať...nie od toho momentu, kedy sa jej tvár zjavila medzi nami.

Pretrel som si suchú peru a zapozeral sa dopredu na tabuľu, kde pred ňou sedela profesorka Hwasa s prekríženými nohami na obrezanej učiteľskej stoličke. Pozoruje ma. Som si istý. Dosť dlho na jej vkus. A dosť úpenlivo.

Žeby len tou samostatnou prácou chcela využiť príležitosť? Alebo aký je jej zámer?

*školský zvonec

„Na dnes je to všetko," buchla knihou a postavila sa už zo sotva držajúcej stoličky, „do budúcej prednášky vás poprosím urobiť si rozbor príbehu a v krátkosti vedieť prerozprávať jeho obsah," stiahla si na ruky svoj fascikel, kým ešte raz nám venovala svoju pozornosť, „a aby som nezabudla...na cvičení si spravíme testovú skúšku, takže v piatok dvojhárky."

Už teraz premýšľam, či sa piatku nevyhnem. Viem, že mi tam trčí iba jedna prednáška z toho dvojhodinovka, lenže jeden deň mám dovolené vynechať. Tuším, že z toho nevyjdú najavo žiadne problémy, lebo mnoho učiteľov chce, aby som úspešne skončil tento ročník a zmizol za mesto. Alebo to chcem len ja. Oni chcú, aby som sa im povolaním podobal.

„A Namjoom...ihneď do zborovne," dodala vážneho slova a ja tak spravil okamžite.

O čom sa chce baviť? Či budeme riešiť, že je moja triedna a mám si dávať veľký odstup od najmladšieho učiteľa na škole? Neprekvapila by ma tato téma...

...

„Zavri dvere, prosím ťa," usadila sa na svoju stoličku a venovala mi svoj tmavý pohľad, „sadni si." Pre potrebu som sa usadil na stoličku oproti. Venovala sa mi hneď potom, čo si gombík blúzky pri krku rozopla a papiere, ktoré boli založené pod peračníkom sa jej dostali do rúk.

„Tvoj priemer známok z literatúry sa o dosť zhoršil. Prečo?" mlčal som. Nepotrebujem si tu pri nej niečo dokazovať. A už vôbec jej nemusím odpovedať, aj keď ona je moja profesorka dôležitého predmetu, bez ktorého je nemožné prejsť k ďalšej skúške. „Namjoon...si v štádiu, kedy sa robia štátnice. Toto, čo preberáme v tomto ročníku, relatívne na druhom stupni, aby si mohol mať magistra pred menom, sú opakovačky zo strednej! Nie je to nič nové a nemá tam ťa čo prekvapiť."

„Je to len doplnkové štúdium," poznamenal som, no jej sa to nepáčilo. Ešte pred prijímacím konaním na túto školu som jej povedal, že sem idem za dosiahnutím cieľa, nie sa flákať ako taký Min Yoongi, lebo nevie, čo do budúcna. 

„Namjoon, ja ti chcem dať prejsť z literatúry, nie aby si nespravil skúšku a nedostal sa ani ku štátniciam. Ja ťa poznám ako študenta, ktorý ide za cieľom ukončiť škol-,"

„Nikdy som nešiel za snom ukončiť školu. Pravý opak. Chcem študovať ďalej. A keď mi nedáte prejsť, tak sa tu hádať nebudem. Budem len bakalár," áno, uvedomujem si, že keď nebudem mať magistra, tak môžem jedine učiť deti v škôlke, ale aj to je niečo.

„Povedal ti niečo Seokjin?" spozornel som na moje obľúbené meno.

Aha...už viem, odkiaľ tato celá komunikácia smrdí...ako môže byť len taká hlúpa hus? Ona si ozaj myslí, že za moje neučenie môže Jin...? Vlastne aj môže, ale nie je to tak. Chcel som sa len ukázať, aby ma privlastnil do svojho zovretia a ja ho začal milovať tak, ako to nik iný nevie dokázať. Ja mám nato vrodené vnemy.