Nobody compares to you (h.s.)

16. Gemma

„Gemma?" Povedala som prekvapene. Čo tu ona robí?

 „Ester!" Vykríkla a objala ma okolo krku. Objatie som jej ešte stále prekvapene opätovala. 

„Čo tu ty robíš?" 

„Predsa som si prešla po môjho milovaného bračeka."  Takže si poňho prišla. Aha. „Budeme ešte dlho stáť medzi dverami?"  Normálne som ju zabudla pozvať ďalej.

„Prepáč, poď ďalej." Dvere som otvorila dokorán, takže ma ovial studený vietor. 

 „Kde je?" Spýtala sa ma Gemma. Ukázala som jej na kuchyňu. Do kuchyne si priam vrútila.

 „Harry!!!"Zakričala.

 „Gemma!" Na Harryho tvári bolo vidieť, že sa teší. Utekal k nej a objal ju. Zodvihol ju zo zeme a v objatí sa s ňou krútil po celej kuchyni. Ja som sa postavila ku linke a dokončovala obed. 

„Tak si mi chýbal, braček. Nebolí ťa hlava? Hm?" Spýtala sa ho ustráchaným hlasom. 

„Aj ty mne, zlato. Trošku, keď neležím dlhšie, ale inak pohoda." Povedal jej Harry a pritom ju držal za driek. 

„Ale ty sa pochváľ. Ako ide škola?" Pokračoval Harry. 

„Včera som dopísala poslednú skúšku. Ver mi, keby neboli, tak som tu ako na koni. Nemala som čas ani ti zavolať, že ako sa máš." Gemma sa zatvárila smutne.

„To nevadí. Poď so mnou do izby a všetko mi povieš." S tým sa pobrali a šli k Harrymu do izby.

*****

O pol hodinky som konečne dovarila. No, dovarila ako dovarila, keďže som polievku totálne prekorenila a cestoviny spálila a to len preto, že som bola v oblakoch.

 Rozmýšľala som o tom, že keď sa teraz Gemma vrátila, tak určite bude chcieť byť s Harrym a pôjdu k nemu do bytu a ona sa bude oňho starať. A ja sa tu budem nudiť. Nebudem sa mať s kým bozkávať. Nad tou myšlienkou som si v duchu povzdychla aj zasmiala. Že vraj sa nebudem mať s kým bozkávať. Ja som už aký sebec.

Sadla som si na sedačku v obývačke a kukala som do blba. „Ester, môžeme sa porozprávať?" Spýtala sa ma Gemma, ktorá schádzala dole aj s Harrym. Stopro sa naplnia moje zlé predtuchy. Gemma si sadla ku mne.

 „Som ti vďačná, že si zobrala tohto môjho brata, idiota, na starosť, ale vieš, som tu. Takže by som sa oňho starala ja ten mesiac, čo tu budem. Vieš dobre, že sme sa nevideli strašne dlho a máme si toho ešte veľa čo povedať...." Chcela pokračovať, ale ja som jej skočila do reči.

 „Chápem, Gemma. Nemusíš mi to vysvetľovať. Kedy odchádzate?" Spýtala som sa jej.

 „No chceli by sme teraz. Harry je už aj zbalený." Takže on je už aj zbalený. Na čo potom sem, do pekla, za mnou ešte chodili? Mali sa chytiť a odísť. 

„Okej." Hrala som nezáujem, ale strašne ma trápilo, že odíde.

 Harry si šiel hore pre tašku. V tom sa rozleteli hlavné dvere. Stáli tam Vera, Louis a Zayn. „Neviete civilizovane zaklopať alebo pekne vojsť? A nie ako nejaké divé zvieratá!" Okríkla som ich hneď, ako vstúpili do domu.

 „Ale no táák. Prepáč," povedala Vera a šla ku mne.

 „Pila si?" Spýtala som sa jej. Mala akosi veľmi dobrú náladu. Gemma, ktorú si ešte nikto nestihol všimnúť, sa na nás pozerala pobavene. Vera chcela niečo povedať, ale Gemma ju predbehla.

 „Ehm. Myslím, že by sme už mali ísť", vtedy sa na ňu upreli všetky pohľady.

 „Toto je Gemma. Gemma, toto sú moji šialení kamaráti, Louis, Zayn a Vera." Predstavila som ich. Gemma pozerala pobavene na tých troch debilov, ktorých nazývam mojimi priateľmi.