Just one book-Midnight love

16.

16. časť

„Zdravím." oprel sa o dvere auta.

„Dobrý deň, to je ale krásne počasie však? Až vo mne vyvoláva dobrú náladu. No tá poklesne hneď ako ťa uvidím." povedal som sa pozrel na Lea. Zazeral na mňa jedna radosť.

„Nechápem ako s tebou dokážu tak dlho vydržať." pretočil očami.

„To nechápem ani ja."

„Máš nejaký problém?" pozrel po mne.

„Hej hneď niekoľko a ty?"

„Problémami by som to nenazval."

„Zlé obdobie? Na to je dobrá vodka. Vieš sa vôbec opiť?"

„To vážne?" pozrel po mne ako po blbcovi. Prikývol som.

Vzdychol.

„Chcel si niečo konkrétne? Mám niekam namierené."

„Keď som sa pýtal, čo sa vtedy po koncerte stalo, myslel som hlavne teba. Zaujal si Andyho viac ako si mal."

„Super." povedal som ironicky, „Čo tým myslíš?"

„Že sa staneš dôležitou súčasťou jeho plánov. Ver mi, to by si nechcel."

„Stalo sa. Ale ty si ňou tiež, nie?"

„Bol som. Lenže som ostal samotárom a už som ho viac nezaujímal."

„A teraz?"

„Možno trochu hej. Ale teraz si dôležitý ty."

„Ach tak."

„Bojoval si proti jeho poskokom čiernou mágiou však?"

„Možno trochu." sykol som.

„Definuj trochu."

„Ak by som mal u seba ostrý predmet mohol by som si ich ponapichovať ako motýle na stenu."

„Ty nie si normálny." pokrútil hlavou Leo.

„Rovnako ako ty." vrátil som mu to. No to čo som povedal bola pravda.

„A cítiš sa fajn?"

„Prečo ťa to zaujíma?"

„Lebo si momentálne zaujímavý pre každého či chceš alebo nie."

„Som hviezda nadprirodzených? O tom som vždy túžil." povedal som ironicky, „A hej, cítim sa super."

„Určite?"

„Ty si myslíš, že práve tebe sa budem zodpovedať? Ak sa budem musieť niekomu zodpovedať, bude to len jedna osoba, ktorej verím najviac a ktorá ma určite nesklame. A teraz ma ospravedlň, odchádzam, lebo už meškám. Pekný deň." povedal som a naštartoval. Leo odstúpil od auta a s nespokojným pohľadom sa za mnou díval.

Musel som odísť, lebo som sa znova začínal cítiť nesvoj a nechcel som to ničím naznačiť. Vystúpil som z auta a rýchlym krkom si to namieril k Tomasovi. Otvoril mi a vošiel som dnu. Automaticky som šiel do kuchyne po pohár vody. Doma nemal nikoho, jeho mama bola na návšteve u doktora.

„Deje sa niečo Nicolas?" opýtal sa.

Dopil som vodu až do dna a pozrel po ňom. No viac ma upútal pohľad na svoj odraz do zrkadla. Podišiel som k nemu a po ceste položil pohár na najbližšie voľné miesto. Premeral som sa. Nič zvláštne, až na môj pohľad. Bol iný. Temnejší. Preto si ma už niekoľko krát Charlotte podozrivo premerala. No ten pohľad sa mi možno trochu páčil. Pozdával. Pousmial som sa.