Je mi do plaču, ale smejem sa... Najradšej by som od všetkého utiekla, niekam ďaleko preč a už nikdy pár ľudí nevidela.... Najradšej by som sekla úplne so všetkým a začala žiť úplne odznova. Denne sa bijem s tým, ako sú všetci falošný. Neznesiem to. Nechápem, ako sa človek môže zmeniť zo dňa na deň. Ako sa šťastie, zmení na smútok, smiech na plač, láska v nenávisť.... Ale stále, aj cez toto všetko, mám to, čo si hovorí "úsmev" na tvári...
