Keď zavrieš oči a vidíš viac
než tmu, ktorá nám zahaľuje nebo.
A zrazu sa ti zjaví tvár
toho, kto tu viac nie je s tebou.
Po kom len ticho ostalo
a v srdci miesto prázdne.
Púšť slzí časom privialo
a vzalo všetko krásne.
To ticho všetci poznáme.
Hranica neba a zeme.
To čo je všetkým neznáme,
sa časom zjaví aj tebe.
Mlčanie občas dáva viac
než obyčajné slová.
Dáva ti nádej veriť v čas,
keď stretnete sa znova.
Nehľadaj noc, keď môžeš nájsť deň.
Slnko ti pri tom vyhovie.
Vlastné srdce pôjde si preň,
ticho mu cestu rozpovie.
Zmení sa možno na detský smiech,
no stále bude kráčať s tebou.
Ticho ti bude symbolom
hranice medzi nebom a zemou.
