19.

454 37 0
                                    

19. časť

Sedeli sme schúlení na jednej posteli a triasli sa.

„Čo to, dopekla, malo byť?" opýtala som sa roztraseným šeptom, zatiaľ čo Leo a Keysha pozerali po sebe nevediac čo s nami urobiť, ako nás upokojiť.

Nicolas si oprel hlavu a zatvoril oči: „Moja najhoršia nočná mora." povedal potichu.

Spustila som ruky z kolien a otočila sa k nemu: „To sa nestane Nicolas."

„Ako si môžeš byť taká istá?" povedal mierne mrzuto.

„Ako si ty môžeš prestať tak rýchlo veriť?" vrátila som mu to.

„Ja nie som dobrý brat. A už vôbec nie ochranca." povedal a vstal.

„Nie, nikam nejdeš." zastavila ho Keysha a postavila sa pred neho, „Kto od teba vyžadoval aby si nás chránil? Si ten najlepší brat akého môžeme mať. Nikto nie je dokonalý a ani nebude. Rovnako ako sa ty bojíš o nás sa my bojíme o teba. Nočné tvory, česť výnimkám," to smerovalo k Leovi, „sú zákerné beštie a robia podlé ťahy bez ohľadu na to, kto je obeťou. A ty si dostatočne silný na to, aby si to nutkanie, alebo akokoľvek to voláš zvládol. Nenechaj sa ovládnuť, ovládni to."

Nicolas len mlčky hľadel na ňu. Ruky, ktoré mal doteraz v pästiach uvoľnil. To znamenalo len dobré.

Nebadateľne prikývol: „Idem spať." povedal a krátko sa na mňa s Leom obzrel a odišiel do izby. Keysha sa jemne usmiala a bolo vidno, že je unavená.

„Choď spať, už budeme v poriadku." ubezpečila som ju. Nočné mory sa väčšinou druhý krát nevracajú.

Keď sme osameli, Leo na mňa pozrel. Vzal moje trasúce sa ruky do svojich a jeho stisk mi priniesol chvíľkový pocit bezpečia. Pousmiala som sa.

„Choď si kľudne ľahnúť. Ja to zvládnem."

„Naozaj?"

Prikývla som a on vstal. Vyšiel von, no kroky po schodoch som aj tak nepočula. Vstala som a priblížila sa k dverám. Počula som jeho a Nicolasov hlas. Pritisla som ucho k dverám a čo najviac sa sústredila.

„...nech sa stalo čokoľvek, musíš sa vzchopiť, jasné?" povedal Leo.

Nicolasova odpoveď dala na seba chvíľu čakať: „Nedokážem to. Ničí ma to. Všetko. To nutkanie, hlasy, boje a úmrtia..."

„Nikto si toto nevybral. Ja som sa s tým musel naučiť žiť rovnako ako ty. S tým rozdielom, že ja som temný tvor a nie človek. Vieš čo to je zabíjať ľudí kvôli hladu?"

Ticho. Na toto som nemala slov ani ja.

„Ony ťa potrebujú. Nie si najstarší, tvoj sarkazmus niekedy až bolí, niektorí si môžu myslieť, že ty nedokážeš nič brať vážne, ale uvedom si, že obe hľadajú u teba oporu. Rovnako ako aj tvoj kamarát Tomas. Tak ňou buď."

„Sám to nedokážem." Nicolasov hlas oproti Leovmu rozhodnému znel zbabelo.

„Na to som tu ja."

„Ty mi núkaš pomoc?" opýtal sa neveriacky.

„Nie som len chladnokrvná beštia ak ti ide o toto."

„Nejde mi o to. Ja viem, že ňou nie si. Stačí vidieť ako sa správaš k Charlotte..."

„Ako sa správam k Charlotte?" prerušil ho.

Ako sa ku mne správa? Milo, bojí sa o mňa, pomáha mi, je ku mne úprimný...

Dobre som vedela že v tom tichu čo nastalo, sa Nicolas usmieva: „Dobrú noc, Leo."

Just one book-Midnight loveOnde histórias criam vida. Descubra agora