Fifty shades of GOGO

Janka, brácha a ešte niečo

Zobudila som sa. Dano vedľa mňa spal, no Maggie sa vytratila. Vystrela som sa a natiahla hlavu, aby som videla na jej peliešok. Spala tam. Ozaj, koľko je hodín? Keď som sa chcela pozrieť na hodinky, zistila som, že tykanie nejde od stolíka pri mne, ale pri Danovi. Opatrne som sa nad neho nahla. Otvoril oči. "Waau pekný výhľad..." "Čo?" Potom som si uvedomila že mi čumí na prsia tak som sa urýchlene nahla po budík a lahla som si vedľa neho. 12:56. "Nejdeme obedovať? Už som dosť hladná," poznamenala som. V tom vošla do izby Janka a povedala:"Spachtoši, obed." Dano už nemal na výber. Išli sme do kuchyne. Keď sme obedovali, Janka sa len prehŕňala v segedínskom guláši. Dano už vyzeral veselšie. No nič. Dojedla som segedín a pomohla som s riadom. Zatiaľ Dano išiel natáčať vlog. Neviem o čom, ale pochybujem, že o Maggie a Agáte. Ako som pomáhala umývať, spovedala som:"Prečo si taká smutná?" Vzdychla si. "Teda.. viem prečo ale prečo si stále smutná?" "Lebo zomrela. Potrebuje úctu..." "Pozri. Ja viem, aj mne jej je ľúto, no užívam si. Vieš prečo?" Pokrútila hlavou.
"Mŕtvym daj úctu. No večným oplakávaním nič nezmôžeš. Iba že budeš mať stále pochmúrnu náladu. Užívaj si s tými, čo žijú, pokiaľ ich máš tu. Zdielaj s nimi radosť. Nehovorím, že by si mala na Agátku zabudnúť, no zo života sa ti vytratil úsmev a smiech, a to ťa robí smutnejšiu. Skús si to zobrať k srdcu." Odložila som posledný tanier a vypla vodu. Išla som na WC. Keď som vyšla, nevedela som ich nájsť. Počula som smiech. Našla som ich, ako sa hrajú s Maggie v Danovej izbe. Keď si ma všimol, stiahol ma ku nemu a dal mi pusu. Zasmiala som sa a pridala som sa k divokej hre. Keď sa stretol môj a Jankin pohľad, venovala mi úsmev, z ktorého chcela vyjadriť 'ĎAKUJEM'. Úsmev som jej opätovala a pokračovala som v hre. Takto sme strávili celé popoludnie. Okolo večera som sa zobudila a išla domov. No nechcela som...

Keď som prišla domov, muchloval sa tam môj brat s nejakou blondýnkou na gauči. Otvorila som ústa dokorán. Vtedy si ma všimol brat. Blondýnka povedala:"Asi by som už mala ísť." Podišla ku dverám. Dala bratovi pusu na rozlúčku. Keď sa zatvorili dvere, otočila som sa na neho:"Nie je to tak, ako si...." prerušila som ho:"Waaau to by som od teba nečakala. Prajem ti to." Usmiala som sa a išla do izby.

Približne o hodinu
Počula som tlmený krik z obývačky. Znelo to asi takto: "Huhuaá, oh dém...!" No ja som to pochopila ako "Klára, poď sem!" Tak som išla. Sedel na gauči tak, vážne. Asi ide niečo preberať. "Chcel som ťa požiadať... no..." chvel sa. Neviem či som si typla správne, ale asi sa bojí môjho karate, že ho za to zmlátim:"Neboj sa, neumlátim ťa." Vydýchol si. A pokračoval:" Chcel som sa ťa spýtať, či by si sa nepresťahovala. Chcem si sem nasťahovať Tinu..." najprv som zvraštila obočie. "Tú moju frajerku," kývla som hlavou na znak súhlasu. "No dobre. Aj ja som inač o tom uvažovala. Skúsim niečo nájsť a potom ti dám vedieť. " Žmurkol na mňa. S úsmevom som išla do izby, no keď som zavrela dvere som si odfúkla. Ty kokós.. to bude makačka. Zvalila som sa na posteľ. Dlho potom som ešte o tom rozmýšlala, no potom som dostala nápad...