Fifty shades of GOGO

Sťahovanie

Otvorila som messenger a písala som.
Ja: Čáááu
Dano: ahoj zlatko :*
Ja: dostala som nápad. Chces vediet aky? :)
Dano: no daj :D
Ja:čo keby sme sa presťahovali do vlastného bytu? :]
Nepísal. Namiesto toho mi začal zvoniť mobil. Dano. Zdvihla som. Nestihla som sa ani nadýchnuť a povedal:"Zbláznila si sa?!" Zasmiala som sa:"Tak trochu." "Ale vážne. Čo ťa to napadlo?"
"Vieš, brat si našiel priateľku a chce si ju nasťahovať ku nám. Tak ma milo tak trošku vykopol že si mám nájsť ubytko. Tak ma napadlo toto."
Chvílu bolo na druhej strane ticho,potm sa ozvalo:"Vidíš, to nie je zlý nápad." Usmiala som sa, aj keď to nemohol vidieť. Spolu sme potom hľadali. Dali sme si videohovor na skype a pátračka mohla začať.

Každých 20 minút sme sa navzájom pýtali, či sme niečo našli. Odpoveď bola furt rovnaká. Išla som až na nejakú 8-u stranu googlu. Celkom fajn bytík. Trojizbák, moderný. "Už si niečo našla?" Spýtal sa už unavene Dano. Asi preto, lebo sme už hľadali 3 hodiny. Bola polnoc a konečne. "Hej mám to. Pošlem web adresu."
Dano si to pozorne prezrel. "Noo to vyzerá fajn. A kde je to?" Neviem ako si to nemohol všimnúť, ale rovno v názve bolo BA. Podnájom. Super. "Vyskladáme sa a vyjde nám to. Uvidíš, bude to super." Uisťovala som sa. Potom kývol a povedal že hneď zajtra ráno mu zavolá, ale že mu ešte napíše mail. Chcela som ten telefonát tiež počuť tak sme sa dohodli, že o 9:30 sa stretneme pred jeho domom. Obaja sme boli unavení tak sme vypli počítače a šli spať.

Ráno druhého dňa
Zobudila som sa na budík. Nastavila som si ho na 8:30 aby som sa stihla poriadiť.

Áno, dosť skoro, no keď si žena, pochopíš. Make-up. Išla som do kúpeľne ako striga a vyšla som ako sexy žena. Vlasy som si dals do rybieho vrkoča. Spravila som si modrý melír. Mala som čierne tričko s nápisom "Your boyfriend's T'shirt" a biele roztrhané rifle. Make-up som mala veľmi odvážny. Bledo-modré očné tiene, špirála, hnedý púder a sýto-červený rúž. Keďže vonku bolo len 13°C, dala som si na seba riflovú bundu. Kabelku do ruky a mohla som ísť.

Keď som išla okolo kuchyne, najprv som rozmýšľala, či si nezoberem niečo pod zub. Vytiahla som ešte zo včera bagetu z ladničky a vyrazila som.

Ako som došla, už na lavičke sedel Dano v dlhej čiernej bunde s mobilom v ruke. Sadla som si vedľa neho. "Môžme?" Spýtal sa. "Sekundu..." vybrala som si z tašky bagetu. Dano na mňa chvíľu kukal ako na blázna. "Môžeš." Keď sa neprestal kukať, povedala som:"No čo, nemala som raňajky." Potom už odtrhol odomňa pohľad. Vytočil číslo, ktoré mal pod menom: Sťahovanie. Dal to nahlas. Chvíľu to pípalo, potom zdvihol muž. S hrubým hlasom povedal:"Áno prosím?" Dano sa trochu pousmial. Nečakali sme, že vôbec zdvihne. "Dobrý deň, tu Daniel Štrauch a Klára..." ani to nedopovedal a spustil:"Jaáá, to ste vy. Môžem Vám ho dať..." potichu sme si dali výťazný HIGH-FIVE. "...Ale, chcel by som si od Vás tie peniaze prebrať osobne." Dano na mňa pozrel. Mykla som plecami na znak, že nech vyberie on. "Dobre. Kedy a kde?" Udal si kaviareň aj čas. Potom zložil. Keď sme zistili koľko je hodín, poponáhľali sme sa do tej kaviarne. Po ceste sme sa držali blízko seba, lebo bolo stále zima.

Keď sme prišli do kaviarne, chvíľu sme stáli medzi dverami. Pohľadom sme hladali toho nájomcu. Potom sme si všimli jedného muža, ktorý na hrubý hlas vyzeral. Sedel sám, tak sme podišli k nemu. Chceli sme sa spýtať, či je to ten pán, čo dáva byt do podnájmu, no ešte skôr nám skočil do reči:"Daniel Štrauch a Klára...?!" "Áno!" Strašne kričal a nechceli sme, aby sa naše mená ozývali po celej kaviarni. Ukázal rukou, nech si sadneme. Poslúchli sme.

"Ste mi sympatický," usmiali sme sa. "Tak. Máte tu aj v hotovosti peniaze?" Ja som nemala. Išla som odpovedať nie, no Dano sa začal hrabať v taške. Pozorne sme aj s tým pánom na Dana kukali. Nakoniec vytiahol balík peniazov. "Tu to máte," podal mu peniaze na stôl. Pán si ich zobral. Pri počítaní trochu zvraštil jeho veľké čierne obočie, no potom sa po prvý krát usmial. Podal si s Danom ruku. "Dohodnuté. Tu máte kľúče," podal ich na stôl "... a ešte moje údaje." Tiež položil na stôl. "To keby sa niečo s domom dialo. Moja adresa, tel.č. a mail." Ešte chvíľu sme sa rozprávali. Spytoval sa, prečo sa sťahujeme a tak. Ešte sme si tam posedeli dobrých 20min a šli sme domov. Chceli sme zaplatiť, no povedal, že nás pozval. Poďakovali sme a odišli.

Baliť som sa začala ešte ten večer. Ani som nespala, pretože som sa strašne tešila.

Ráno...
S kuframi som sa dostavila pred dvere nášho 'nového' domu. Už tam nejaké kufre boli, tak som vedela, že Dano bude nablízku.

Otvorila som dvere. Bola som z toho paf.

Byt bol veľký, tak krásny a moderný. Zatiaľ sa tu dobre cítim. Vyzerá to úžasne. Zrazu vyšiel z kúpeľne pán Štrauch a povedal:"Vytaj doma zlatko" a dal mi pusu na čelo. Myslím, že to bol dobrý nápad.

S Dankom to tu bude ešte lepšie...