Ako správne zlomiť srdce I.

20. Viktor - Súcitná či nesúcitna, vždy je krásna

,,Čo ako čo??" usmieval som sa, no úsmev mi zamrzol pri pohľade na jej zdesený výraz. Nechápal som, prečo je tak vystrašená. Na tvári mi zostala malá pamiatka po Romanovej pästi, ale nebolo to nič desivé. Určite by z toho nrmala byť tak vystrašená.

,,T-toto," ukázala mi na tričko. Pozrel som sa na malú krvavú škvrnu na mojom tričku. Do kelu. Červená bola na bielom tričku dosť rozpoznateľná.

,,Do prdele," zahrešil som. ,,To je len z ríbezľového džúsu,'' snažil som sa to zahrať. Zahriakla ma pohľadom. Bolo mi jasné, že jej budem musieť povedať o Romanovom výstupe. Neuverila mi.

,,No to určite. Čo sa stalo??" súcitne na mňa hľadela a chytila mi líca svojimi teplými dlaňami. Vyzerala nádherne. Žltú som na nej vždy miloval. Vyzerá v nej tak jemne a vznešene. Je neodolateľná.

,,Poď ďalej. Dáš si niečo??" pozval som ju dnu a zaviedol do našej spoločnej obývačky.

,,Budem moc trúfalá, ak ťa poprosím o nejaký džús??" roztomilo sa usmiala.

,,Vôbec nie," ovetil som  úsmevom a vstal som, že jej ho prineiem.

,,Nie, stoj. Stačí mi, keď mi povieš, kde ho nájdem a ja si prinesiem. Seď a oddychuj. Prinesiem ti aj niečo na to líce," usmiala sa.

Usmial som sa tiež. ,,V chladničke."

,,Hneď som späť," žmurkla na mňa a zmizla vo dverách. Po chvíli sa vrátila s džúsom a pohárom v rukách. Keď ich položila, vrátila sa ešte po niečo.

Vrátila sa a v ruke držala zarosenú fľašu vodky. Zasmial som sa, keď som ju uvidel. ,,Ideš ma opiť??" podpichol som ju.

,,To nie. Len som ti chcela priniesť niečo na to lice a nič iné som nenašla. Prilož si to k lícu," rozkázala mi. Ja som ju poslúchol.

,,Vyzerám ako beznádejný alkoholik??" zasmial som sa nad tým, ako asi musím vyzerať zúfalo aj s fľašou priloženou k lícu.

,,To nie. Vyzeráš ako také dobité chúdiatko," riekla a posadila sa ku mne na gauč.

,,Vďaka. Roman by asi nebol rád, ale kľudne ju môžme vypiť," navrhol som.

,,Tak spusť. Čo sa ti to stalo??" pohodlne sa usadila a tvárou v tvár pozorovala, čo jej poviem. Zavrhla nápad opiť sa, ani o tom nepremýšľala.

,,Roman," odvrkol som nezaujato.

,,Toto ti spôsobil Roman??" rukou mi prešla po tvári a ja som dostal nekonečnú túžbu pobozkať ju. Miseto toho som však sykol od bolesti. ,,Prečo??"

,,Povedal, že si jeho dievča a tak som mu povedal, že keď si ho raz pobozkala, neznamená to ešte, že si jeho dievča," rozprával som.

,,Nie som nikoho dievča," odvrkla vzdorovito a presvedčivo. Vzala do ruky mobil a kým som jej hovoril detaily, ťukala čosi do mobilu. Potom mobil odložila a svojim pohľadom sa venovala len mne.

,,Čo si spravila??"

,,Odosielanie smsiek sa patrí k top činnostiam 21. storočia."

,,Písala si jemu, však?? Čo si mu napísala??"

,,Že nie som nikoho dievča a že medzi nami je rovnaké nič, ako to bolo vždy," odvetila. ,,Mali by sme prestať riešiť takéto banality." Pritisla sa na mňa a objala ma. Pomaly, nespozorovateľne a nenápadne mi posúvala lem trička vyššie až ho vyzliekla a odhodila na zem. Musel som si odložiť studenú fľašu z líca, ale spravil som to rád. Takto sme sa štenkrovali bežne. Dúfam, že teraz to neskončí skôr ako to začne tak, ako obvykle.

Naklonil som sa nad ňu a prinútil ju ľahnúť si.

,,Si mizerná mrcha. Nevieš ani ako odkopnúť chalana," odvetil som posmešne, no napkon som sa usmial a prilepil sa jej na pery, ktoré čakali na tie moje.

❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇
ahoj ahoj...

ďakujem vám za doterajšiu vernosť a prajem si, aby ste tu so mnou držali až do konca :-)
prajem vám krásne prázdniny♥
stay yourself, Rony❇