Never stop singing/ Ashton Irwin

Part 3

Cesta trvala zhruba asi desať minút. Fred mi otvoril dvere a ja som ostala v nemom úžase. Budova, v ktorej som mala pracovať bola o desať krát väčšia než môj dom. A vlastne.... čo som očakávala od tohto veľkomesta?

Fred mi povedal, na ktoré poschodie mám ísť. Zázrakom nikto si na ma prízemí nevšímal. Len som prešla k výťahom a nechala sa zviesť na piate poschodie.

Hneď oproti mne bola recepcia. Podišla som k pani čo sedela za pultom a čo najmilším hláskom som sa jej spýtala.

,,Dobrý deň, ehm kde nájdem kanceláriu pani Newtonovej?" recepčná sa na mňa pozrela pohľadom a là preskakuje ti, no  vzala pevnú linku a naťukala nejaké číslo. Ja som sa zatiaľ obzerala okolo seba a potichu to tu obdivovala.

,,Pani Newtonová Váš už očakáva" ozvalo sa zrazu. Poďakovala som jej pohľadom a spolu z recepčnou som  vykročila k tej žene, ktorá má byť údajne moja nadriadená. 

Pred jej kanceláriou som sa skoro zrazila z chalanom, ktorý mal bieločierne vlasy. Úplne som onemela. Vôbec si ma ani len nevšimol zatiaľ čo ja som bola ako nemá. Rýchlo som sa však spamätala a vošla do kancelárie.

,,Dobrý deň vy budete  slečna Dowson, predpokladám" ozvala sa  krásna žena predo mnou. Len som prikývla.

,,Ja som Olivia Newtonová. Som Vaša nadriadená. Teda mala by som byť. Dostali sme vaše podklady len nedávno takže mám v tom menší chaos. Mimochodom donesiem vám čaj alebo kávu?" spýta sa ma Olivia

,,Kávu, ďakujem" a už aj odpochodovala na mega vysokých lodičkách. Ako poznám samú seba, na jej mieste by som už ležala na zemi ako rozpľasnutá palacinka.

Z mojich úvah ma vytrhol niečí krik s chodby a následne aj rozletené dvere. 

,,Chlapci, môžte sa trošku krotiť?" ozve sa odniekiaľ hlas Olivie. Kedy prišla? 

Zatiaľ čo vystrašene sledujem dianie pred sebou, zachytím na sebe niečí pohľad. Neotáčam sa, usrkujem si z kávy a potichu sedím. Pohľad bol tak intenzívny, že som musela zdvihnúť oči a stretla som sa z orieškovohnedými očami. Kebyže teraz stojím podlomili by sa mi kolená. Ďalej si to ani predstavovať nejdem. Pre istotu.

,,Ahoj" ozval sa, zatiaľ čo ja som len naňho zo zamilovaným pohľadom zízala. Hneď som sa prebrala.

,,Ahoj" môj hlas znel akosi cudzo. Radšej som sa znovu  napila, zatiaľ čo dotyčný sa snažil nadviazať konverzáciu.

,,Ehm, ešte sme sa nepredstavili. Som Ashton. Ashton Irwin" prečo mám pocit, akoby čakal na to, že sa mu hodím okolo krku? 

,,Prepáč, ale tvoje meno mi akosi nič nehovorí"

,,Ou. To nevadí. Časom sa dozvieš" žmurkol a šiel sa venovať svojim kamarátom. Mňa si odchytila Olivia.

,,Môžeme si tykať? Jasné, že môžme. Ally toto sú tí chalani, ktorých si dostala na starosť. Sú kúsok hlučnejší a ukecaní, ale verím, že to zvládneš" nestačila som sa ani nadýchnuť, už aj začala niečo hovoriť.

,,Banda, toto je vaša textárka Ally. No a týto uvrieskanci sa volajú Luke, Calum, Michael a Ashton. Alebo konkrétnejšie 5 seconds of summer" oči som vypúlila asi až niekde nad hlavu, pretože tí štyria sa začali nekontrolovateľne smiať. 

Ďalej som ich ani nepočúvala, vzala si nejaké papiere od Olivie a utekala som za Fredom. Cítim sa ako diplomat  z toľkých informácií. Budem nesmierne rada kedy sa dostavím domov a zaľahnem do postele a nikto ma odtiaľ už nedostane. Ale problém je v tom, že netuším, čo budem robiť. Ešte nie je ani večer. Premyslím si to cestou do domu.

,,Slečna Ally, všetko v poriadku?" zrazu sa predomnou z ničoho nič zjaví Fred. Od ľaku až podskočím.

,,Áno. V naprostom" usmejem sa naňho. Ponorená vo vlastnom svete nasadám do auta a premýšľam. 

Keď mám pravdu povedať tak nie som v pohode. Nič nie je v pohode. Cely môj život je v troskách. Ostala som na tomto svete len ja sama a musím sa ním  pretĺkať len aby som si nejak zarobila peniaze. 

Cez deň som tá veselá a usmievavá Ally, čo hádam každému rozžiari ráno a večer.... Večer som presne tá Ally ako v tú noc. Mám pocit, že môj život sa rozpadáva každým dňom viacej a viacej. Keby tu boli rodičia ktovie akoby to bolo. Boli by na mňa vôbec hrdí? Alebo nadšení z toho, čo som dokázala? O tom pochybujem. Až keď som začala vnímať svet o čosi viac, niečo mi v našej rodine nesedelo. Rodičia sa hádali každý deň a ja som ticho sedela v kúte a počúvala. Každý deň.  Od rána do večera.

Pristihla som sa pri tom, ako si zotieram slzu, ktorá si našla cestu von. Mám pocit, že v živote som sa už naplakala viac než dosť. Veď predsa začínam novú etapu života, to sa nedá len tak zahodiť.

Ani som sa nenazdala a Fred mi zastavil priamo pred domom. Popravde, ani sa mi nechcelo vystúpiť.

Fred mi len otvoril dvere a bez zbytočných slov som vykročila k domu. Na moje šťastie alebo nešťastie bolo odomknuté. Srdce sa mi rozbehlo ako o závod z pomyslením, že sa mi do dni niekto vlúpal. 

Cez malinkú škáročku vidím kufre. Veľa kufrov. Moment ja tu nebudem bývať sama? Prečco som si doteraz myslela, že tento dom je len môj? Z nenazdajky sa odniekiaľ vynorila čierna hlava a vysmiata tvár. Ešte stále mi nedošlo, čo tu robí. A keďže je tu Calum tak tu musia byť aj ostatný. 

Pozerám na Caluma ako vyoraná myš zatiaľ čo on....... vybuchne do smiechu. Po troch minútach sú v chodbe ostatný chalani.

,,Čo vy tu robíte?" spýtam sa z očami vypúlenými niekde na povalu.

,,Bývame tu. Počkaj ty o ničom nevieš?" ozval sa ani neviem kto.

,,O čom mám vedieť?"

,, Ak naša textárka bývaš s nami. V jednom dome. Spločne" povie Luke

Konečne mi to celé začne do seba zapadať. Len nechápem prečo musím bývať v spoločnej domácnosti z týmito tupcami. Ani som si nevšimla, že je tu toľko izieb. 

,,Prečo musím bývať s vami?"  po mojej otázke sa všetci na mňa pozrú. Neviem či je na mňe niečo zvláštne alebo čo...

,, Si už v podstate členka tímu. Ty nám budeš písať texty, my štyria spev a hudbu a Olivia má na starosti koncerty" na moju otázku mi odpovie Ashton.

Pohľady sa nám stretnú. V jeho očiach je niečo úplne iné ako v očiach Austinových. Musím rýchlo odtrhnúť zrak lebo pomaly ale iste mnou prechádza horúčava. Čo sa to somnou do pekla deje? Ešte aj očný kontakt stále držíme. Naberiem v sebe zvyšnú energiu, ktorá vo mne ostala a prehnem pohľad.

Rýchlo zložím potrebné veci v predsieni a utekám do svojej izby, kde sa zamknem. Som rozhodnutá, že najbližšiu dobu odtiaľto nevyleziem.