Nobody compares to you (h.s.)

40. Trapas

E S T E R

Ležala som na sedačke a driemala. Bolo už pozde. V tom mi zazvonil mobil. Preklínala som človeka, ktorý mi volal. Ani som sa nepozrela, kto volá. 

„Čo je?!" Vyletela som na osobu, po tom, ako som zodvihla. 

„Ester, upokoj sa. To som ja, Louis,"

„Čo sa deje?" V hĺbke duši som dúfala, že nás má dobré správy. 

„Harry sa prebral." Vyskočila som na nohy.

„Čo? Ako? Kedy?" Vysypala som naňho všetky otázky, čo ma práve napadli. 

„Asi pred pol hodinkou. Hľadal ťa." Prebral sa, konečne. Keby bol na blízko napríklad taký Louis, hneď by som ho objala od šťastia. Áno, bola som šťastná.

„Idem to povedať Gemme, díky, že si zavolal, maj sa." Nečakala som na odpoveď, proste som zložila. Šla som sa pozrieť na Gemmu. Začala sa vrtieť na posteli až napokon otvorila oči. 

„Ako dlho som spala?" Pozrela som sa na hodinky. 

„Spala si presne 8 hodín." Natiahla sa na posteli. 

„Aj to cítim. Som konečne ako-tak vyspatá." Prikývla som a odniesla som jej tašku. 

„Zayn ti doniesol šaty. Obleč sa. Zatiaľ ti niečo urobím a pôjdeme do nemocnice. Harry sa prebral." Gemma ihneď vyskočila z postele.

„Robíš si prdel, však? Prečo si ma nezobudila?" Musela som sa usmiať. 

„Len teraz mi volal Louis. Takže raz-dva." Popohnala som ju. Vyšla som zo spálne a začala robiť toasty.  Gemma vošla do kuchyni a zobrala si toast. 

„Ďakujem ti, Ester, naozaj. Nehovorím, že bolo pekné, ako ti ublížil, ale je to môj brat. Musím stáť na jeho strane. Teraz si ukázala aké máš dobré srdce. Neodišla si, keď som ťa vyhodila, dokonca si sa na mňa ani nehnevala, keď som ti vrazila." Objala ma Objatie som jej opätovala. „A teraz poďme. Chcem vidieť svojho bračeka." Obula som si, vzala si bundu a šli sme.

****

„Braček, ty si sa mi prebral!" Stála som za dverami. Gemma ma donútila ísť až dnu, ale do izby nevkročím. Gemma ho vrúcne objala vybozkávala.

„Sestrička." Povedal Harry. Ako mi len chýbal jeho chrapľavý hlas. Mal oveľa lepšiu farbu. 

Nikto si ma nevšimol, to bolo dobré.

 Vyšla som z nemocnice a šla domov.

****

H A R R Y

Naozaj som sa potešil Gemme. Objímal som ju a bozkával. „Sľúb mi, že už nesadneš za volant opitý!" Povedala mi karhavým hlasom. Len som prikývol.

Stále, keď sa otvorili dvere, dúfal som, že to bude Ester. Ale nikdy to nebola ona. 

„Kde si bola? Hľadal som ťa." Spýtal som sa Gemmy otázku, ktorá mi vrtela hlavou odkedy som sa prebudil.

„No vieš, bola som na tom celkom zle. Nevedeli som mnou čo robiť, takže po mňa poslali Ester. Tá ma nejako donútila odísť, urobila mi kúpeľ, ustlala mi, Zayn mi doniesol čisté šaty, urobila mi jesť a koniec koncov upratala ti byt." Nebola rada, že mi to hovorí. 

„Počkaj, môj byt? Boli ste v mojom byte?" Spýtal som sa nechápavo. 

„Áno, mala kľúče." Dúfal som, že nenašla ten zošit.

„Nechajte ho oddychovať. Len pred pár hodinami sa prebudil a stále tu niekto odvtedy je. Takže šup, šup von. Nech si pospí." Povedala sestrička, ktorá vošla. Neochotne sa postavili a odišli. 

Premýšľal som nad Ester, ako inak. Musel som sa k nej nejakým spôsobom dostať. Upokojoval ma pocit, že tu bola, aj keď kvôli Gemme. Že som si nevymyslel jej hlas. Len vďaka nej som sa prebral. 

Po niekoľkých minútach som zaspal.

O týždeň

E S T E R

Zo skrini som vyhádzala všetky šaty. Nevedela som nikde nájsť tú šatku, čo mi kúpil Harry. Znamenala pre mňa veľa, bola moja obľúbená. A navyše sa mi veľmi páčila a stále veľa. 

DO FRASA! Bola som nahnevaná. Frustrovane som si vošla do vlasov. Nič. Začala som znova ukladať šaty do skrini. Skúsim ešte zájsť dolu. 

Chcelo sa mi plakať. Zbehla som zo schodov. Do domu vošla Katie. Mamka bola doma. Možno ona bude vedieť. 

„Mami, mám dobré správy. Dnes prepustia Harryho." Povedala Katie, keď vošla do kuchyni. 

„Tak to som rada," povedala mamka. Harryho prepustia. Bola som rada. Veľmi rada.

 „Mamiiiiiiiiii," zakričala som na ňu. Hneď pribehla. „Čo sa deje, Ester?" Spýtala sa ma. 

„Nevieš kde mám šatku?" Začala som hľadať na vešiaku, ale nič. 

„Nie, zlatko, nevidela. Pozrela si v izbe?" Prikývla som. 

„Prezrela som celú skriňu a nikde. Som zúfalá." Povedala som takým istým hlasom.

„Kedy si ju mala naposledy?"  Milovala som jej otázky na zamyslenie. 

„Pred týždňom, keď ... a do frasa. Musím ísť." Zobrala som si bundu a vyšla von. Šatka zostala u Harryho.

 A Harryho dnes prepustia. 

Začala som šprintovať. Potrebovala som sa tam dostať skôr ako Harry. Otvorila som dvere. Pozrela som sa na skrinku, kde som ju položila, ale nebola tam. V kúpeľni som počula tiecť vodu.

 DO FRASA, PREPUSTILI HO! 

Musela som  si švihnúť. Začala som hľadať všade. Ale nikde. Zostala spálňa. Pomaličky som otvorila dvere, aby ma nepočul. Začala som sa prehrabávať v skrini, ale nebola tam.

 Vtom zastavila voda. Zavrela som dvere od skrini. Zúfalo som začala hľadať nejaký úkryt. 

Posteľ.

 Nejak som sa pod ňu dotrepala. Dvere od spálni sa otvorili. Srdce som mala niekde v krku. Bála som sa aj dýchať. Harry sa zastavil pri skrini a otvoril ju. Nemala som žiadenplán. Bola som schopná tam trčať, kým nezaspí a odísť. 

Ale môj plán mi nevyšiel. 

Začal mi zvoniť mobil. 

NIE! 

NIE!! 

NIE!!!

Rýchlo som ho vytiahla a zrušila hovor. Ale to mi nepomohlo. Harry sa sklonil pod posteľ a prekvapene na mňa pozeral. 

„Ester?" Spýtal sa ma neveriacky. 

Trapas, trapas, trapas.

Určite som bola červená aj na zadku. 

Musela som vyzerať fakt komicky. Ležiaca na bruchu, červená ako paprika s mobilom v ruke. 

„Ahoj," povedala som s priškrteným hlasom a zdvihla ruku v znaku zamávania.

Hello, ladies :).

S touto časťou som strašne spokojná :). Čo poviete? Ako to dopadne??? 

Zajtra posledná časť, jupíííííííííííí :D. Máte sa na čo tešiť!

Ľúbim vás ♥.