Irresistible - Dokonalí

Kapitola tridsať dva - Nákupná horúčka

UNEDITED WITH  a small HEART ATTACK AT THE END.

Una's P.O.V.

Nakupovanie s matkou nebolo také zlé, ako som si myslela, že by mohlo byť. Vlastne to bola aj sranda, stráviť trošku času aj s rodinou a nezaujímať sa o starosti, ktoré prichádzali hneď po tom, čo zavriem dvere rodného domu.

Bolo depresívne, že som jej nič nemohla povedať. Plus nemohla prestať rozprávať o tom, že jej Harry pripadal sympatický a chcela by ho vidieť poriadne spoznať. Potom básnila o tom svojom novom priateľovi a oznámila mi, že s ním budem mať obed na budúcu nedeľu. Presne kvôli tomu chcela aby som tento a budúci víkend bola s ňou. Aby ma dokopala do spoločného obeda a potom ho aj zrealizovala.

Kruté zistiť, že nákupy sa dajú zvrtnúť aj týmto spôsobom a premýšľate znova o veciach o ktorých ste nikdy premýšľať už nechceli. Otvorili sa staré rany. Bála som sa o mamu a o seba. Bola som sebecká, keď som už nechcela ďalšieho muža v živote svojej mami? Nevedela som to. No asi áno, lebo strach nebol iba o ňu.

Myšlienky ma aj priviedli k tomu, kde je vlastne môj otec. Či je ešte stále vo väzení, alebo mu skončil trest, napríklad za dobré právania vo väznici. Dobré správanie vo väznici. To už musí byť iný kaliber. Keby tí ľudia, čo tam sú, boli dobrí a mali dobré správanie aj predtým ako sa tam dostali, nemuseli prepásnuť kus svojho života, ktorý strávili za mrežami v obmedzenom priestore a výbehu ako pre zvieratá, pretože niektorí aj boli zvieratami. Zabijaci, pedofili, díleri.

Bola irónia, že nemám rada kriminálnikov a predsa som s niekým takým chodila? Hej, určite, to je karma. Jediné odôvodnenie, prečo by som mala ešte byť pri takom zlom človeku ako je Harry. Aj on bol díler a zabijak. Chvalabohu, že nebol pedofil, no to už bolo nakoniec jedno. Svojim spôsobom je aj on zviera. Ale to svoje sa snaží držať na uzde.

Možno to bolo to, čo ma na ňom priťahovalo. Že mal aj nejaké správanie a aspoň troška zľutovania a svedomia, pretože ostatní nemali.

Zatriasla som hlavou. Nie, bola som s ním pre biznis. Obchod. Bezpečie a kniha za to, že ... Čo z toho mal vlastne on? Že ho ľudia konečne videli s nejakou ženou? Možno.

Vlasy som si stiahla do konského chvosta a pripla si navrch na konský chvost svetlú modrú mašľu, farby skoro ako azúr.

Uhladila som si bielu košeľu a skontrolovala, či mi skinny jeans, podobnej farby ako mašľa na mojej hlave, sedia tak ako by mali, upravila si hnedý opasok, obula si hnedé boty. Akonáhle som si ich zašnurovala, vzala som si tašku a skontrolovala, či som tam mala peňaženku a mobil a rýchlo zbehla von z domu rovno do čierneho džípu a zakričala mame rýchle ahoj.

V aute už na mňa čakal James a hneď ako som mala pás, naštartoval a vyrazil do nákupného strediska. Bola som nervózna a nemala ani tušenia o čom sa bude chcieť rozprávať. Nebola som si istá medzi cudzími ľuďmi a bolo divné, že som vôbec pozvala pozvanie na nákupy s niekým takým ako ma tam čakal.

Preniesla som sa cez to asi včera večer, keď som si uvedomila, že je neskoro cúvnuť. A čakajú ma horšie veci ako toto. Napríklad na budúci týždeň ten obed s novým nápadníkom mojej mami. Nemohla som na to myslieť, bolo to nechutné a strašne zlé. Cítila som z toho iba samé negatívne veci a nevidel a v tom zmysel, ktorý by pokrýval celú túto frašku, možno to bol nejaký vtip alebo tak.

„Na," podal mi James bielu obálku a ja som ju otvorila ostrým nechtom. Hneď som nasadila nechápavý výraz.

„Načo tie peniaze?"