Len priatelia?

1. kapitola: Bežné ráno

Ten hnusný zvuk budíka. Tak strašne ho neznášam. Kým ho vypnem, trvá mi to aj 50 sekúnd, prebudím sa ako včelička. Budík som vypla, ľahla som si naspäť do postele a vychutnávala ticho. Samozrejme, len malú chvíľu, lebo do mojej izby (ako každé ráno) sa nasáčkovala moja otravná sestra.
Jana má 17 rokov, podotýkam, je o rok staršia, ale rozumu jej teda chýba.
"Zlatíčko, kde máš ten tyrkysový lak, ktorý mi tak ladí k pleti?" povedala to dôrazne a tak honosne ako keby sme v americkom filme. Zlatíčko, toto je Slovensko, nie LA.
"Cúkriček, v druhej poličke. Keby sa lepšie pozrieš, vidíš ho." dodala som ironicky a zagúľala očami, až som mala pocit, že sa mi pretočili.
Schmatla ho z druhej poličky, ukázala mi prostredník a odišla.
Ach tieto krásne rána, ako ich ja len milujem.
Vyhrabala som sa z postele, dala si vlasy do drdolu a len teraz začala tá ranná dilema. Čo na seba? Pozrela som sa s ufňučaným pohľadom na okno. Zamračené. Fakt paráda. Nakoniec, po dlhých temných minútach môjho života, som sa rozhodla pre niečo klasické. Džínsy, tričko, sveter, botasky. Nahádzala som učebnice, ktoré som mala na stolíku, do tašky, zbehla dole schodami a hurá raňajky. Mamina už samozrejme nebola doma, ale vždy ich nachystala. Zložila som si tašku k stolu, naliala pomarančový džús a samozrejme k dobrým raňajkám nesmie chýbať dobrá hudba. Zapla som rádio, moja super extra úžasná stanica E2 púšťala "prenádherne" hlasnú a "melodickú" hudbu, kde bolo všade bum, bum a dum, dum.
Z rozmýšľania ma však vytrhol zvonček. To bude asi Tomo. Podotýkam, Tomo je najsuper kamarát na celom svete. Každá by takého chcela. Otvorila som dvere a kto tam bol? Samozrejme Tomík.
,, Čau kráska." hodil sa mi okolo pliec.
,, Tomo, mám v ruke mastný chleba, zašpiním ti tú krásnu koženku."
,, Dobre, nehysterči. No makáme, makáme. Zase kvôli ženským starostiam prídeme neskoro a Miša, fakt zas nechcem mať zápis."
,,Prepáč, vieš , že ja to nerobím naschvál." napila som sa z džúsu, schmatla tašku a bežali sme do školy.
A do školy sme prišli na čas. Prvá bola matika. Takže zase 45 minútové chatovanie na Facebooku. Krása.

Ahojte všetci Tak ako každý z nás nejak začal, tak ja začínam práve dnes. Chcem Vám ponúknuť zatiaľ moju prvú kapitolu " Len kamaráti?" Už podľa názvu viete odhadnúť asi o čo pôjde. Dúfam, že Vás to zaujme aj keď na zápletku si asi počkáme,ale určite to rozviniem.
Vždy som chcela nejak rozvinúť svoju fantáziu a niekomu ju ukázať, ale len čitateľom, ktorí o mojej identite nevedia.
Každopádne budem rada ak sa tu ocitnú nejaké názory.