Len priatelia?

3. kapitola: Snáď sa ešte stretneme

Čakala som už pred vchodom. Prišla som skôr. Snáď si nebude myslieť, že som nejaká vtieravá ženská. Prekračovala som z jednej nohy na druhú a nervózne sa prehupovala.
,, Miška?" ozval sa hrubý hlas za mnou.
,, Áno." otočila som sa s veľkým úsmevom. Myslela som, že mi uletia zuby.
,, Pôjdeme dnu?"
,, Samozrejme, veľmi rada." vošla som prvá a vybrala miesto úplne vzadu, kde nikto nebol. Je mi tak lepšie.
,, Asi si radšej sama, že?" sadol si oproti mne a usmial sa.
,, Mám rada spoločnosť. Ale toto je iné."
,, Chápem. Tak, čo si dáš?"
,, Capuccino, prosím."

Postavil sa a šiel objednať. Bol to pekný, milý, pohľadný chlapec. Vyzeral celkom inteligentne. Nebude zlý. Aspoň tak nevyzerá.

,, Nech sa páči." podal mi šálku kávy.
,, Ďakujem." držala som šálku a dosť ma chytala nervozita.
,, Tak, Miška. Rozprávaj niečo o sebe."
,, Ja.. No, veľmi neviem čo by ťa zaujímalo."
,, Čokoľvek."
,, Tak, mám 16 rokov, o dva mesiace 17.."
,, Presne o dva mesiace?" prerušil ma.
,, Áno... No, ďalej. Chodím sem na gymnázium. Celkom sa mi darí. Mám sestru, ale moc dobrý vzťah nemáme. Otca nemám, mamina je super a zvláda všetko. Má priateľa, ale len krátko, preto ho moc nepoznám. A záľuby sú asi knihy a hudba. Samozrejme kamaráti."
,, O priateľovi nič nehovoríš."
,, Asi preto, že žiadneho nemám." usmiala som sa.
,, Taká kráska?"
Začervenala som sa: ,, A čo ty? Povedz niečo o sebe."

,, Tak ja mám 18. Prednedávnom som oslavoval. Hrávam hokej. Som jedináčik, no a mám oboch rodičov. Knihy? To neni moje. Hudba - rock, metal."
,, Celkom tvrdý oriešok. A čo dievčatá? Máš alebo mal si nejakú?"
,, Ehm, mal.. Opustila ma"
,, To ma mrzí." odpila som si.
,, Nemá prečo. Už je to dávno."
,, Podľa toho, čo pre teba znamená "dávno"."
,, Miška, rok nikoho nemám."
,, Dobre." znovu som si odpila.
Ďalej sme preberali jeho obľúbené kapely, moje obľúbené knihy a spisovateľov. Na to, že nečíta má celkom prehľad. Rozprávali sme sa o mnoho veciach. Škola, budúcnosť, plány do života a podobne. Okolo desiatej sme museli z kaviarne odísť, pretože zatvárali a ja som už musela ísť domov. Ako správny gentleman ma odprevadil.
,, Som veľmi rád, že som ťa spoznal. Si veľmi zlaté a pekné dievča."
,, Ďakujem. Ty rovnako. Som rada, že sme sa stretli."
,, Dobre Miška, dobrú noc a snáď sa ešte niekedy stretneme." pobozkal ma. Vôbec som to nečakala. Ten bozk bol letmý a rýchly.
,, Určite. Ahoj a dobrú." rozlúčila som sa s ním s úsmevom. Dal mi pusu. Som šťastná ako blcha.