Viac ako ČLOVEK

1.kapitola

Hľadela medzi konské uši. Krúžila dookola a nútila koňa ísť čoraz rýchlejšie. Keď si všimla že sa okolo začalo hromadiť veľa jazdcov,šla zaniesť Perryho do stajne. Nie že by nebola spoločenský typ,ale veľké množstvo ľudí ju znervózňovalo. Kým vyšla zo stajne,zotmelo sa. Cestou domov si v mysli chystala plán. Na nočné výlety chodila pravidelne,no vždy to chcela mať do bodky premyslené. Len čo jej rodičia zaspali,vytratila sa z domu. V lese už mala vyšliapaný chodníček. Keď dorazila k jazeru mesiac mala priamo nad hlavou. Chvíľu len nemo sledovala odraz nočnej oblohy na hladine. Vyzliekla sa do plaviek a poddala sa premene. Vždy keď nechala vyjsť navonok svoje tajomstvo,dívala sa na svoj odraz na vodnej hladine. Modro-biela pokožka sa vo svite prekrásne ligotala a vlasy spolu s očami ako by ukradli farbu mesiacu. Pomaly vkĺzla do jazera. Keď bola premena dokončená,úplne sa ponorila. Aj keď už dávno poznala každý centimeter jazera naspamäť,vždy ho znovu a znovu preskúmala. Prvé slnečné lúče prenikli hladinou. Je čas vrátiť sa domov! Je neuveriteľné ako rýchlo sa dokáže premeniť na človeka. Bola hrdá sama na seba. Po tichu vošla do domu. Rodičia našťastie spali. Pomocou sprchy zo seba zmyla posledné dôkazy nočnej prechádzky. To že celú noc nespala ju dobehlo. Bolo presne poludnie keď sa zobudila. Ledva niečo zjedla už bežala do knižnice. Počas listovania v knihe jej hlavou behali myšlienky. Rodičia na ňu boli hrdý,vždy mala vzorný prospech,správanie,dokonca vedela veci ktoré nevedel takmer nik,no štval ich mizerný spoločenský život ich dokonalej dcéry. Matka bola toho názoru že by Alia mala chodiť viac do spoločnosti a v domnienke že by si mala jej dcéra nájsť chlapca ,jej neustále dohadzovala synov svojich kolegýň. V týchto bodoch bola dokonalá jej sestra Elísia. Elísia je tak úspešná,Elísia je tak krásna...nebavilo ju stále to počúvať. Alia bola rada iná. Bola iná najmä vďaka svojmu vzhľadu. Pokožku mala bielu takmer ako múka,vlasy ako nespútaný oheň a v očiach ako by skrývala všetky stromy sveta. Nik taký v celej komunite nebol. Kvôli farbe jej vlasov ju neraz prirovnávali k líške alebo veveričke. Neznášala to. Z hlbokého zamyslenia ju vytrhla myšlienka na nové knihy v kníhkupectve. Predavačka ju už dobre poznala. Milá staršia pani s okuliarmi a s nosom neprestajne zaboreným v nejakej knihe. Tak raz dopadnem,pomyslela si Alia a musela sa uškrnúť.

"Dobrý deň!"

"Alia,práve včas."

"Dostali ste nové knihy?"

Predavačka vyšla spoza pultu a pomalým krokom prešla ku kôpke ešte neroztriedených kníh. Alia ich pozorne prekladala až pri jednej knihe s krásnym čierno-modrým obalom zastala. Niečo ju k tej knihe tiahlo.

" Vezmem si túto!"

"Skvelí výber...napísal ju jeden člen zo západnej komunity. Konečne pravdy o našom druhu."

Predavačka na ňu šibalsky žmurkla a Alia sa pousmiala. Možno sa konečne dozvie čo je vlastne zač. Cestou domov ju neskutočne lákalo otvoriť knihu. Asi po piatich minútach to už nevydržala a otvorila ju. Takmer dočítala prvú stranu ,keď do nej niekto vrazil.

" Mala by si sa dívať kam kráčaš a nie čítať knihy."

"Radšej budem čítať knihy ako byť zahľadená sama do seba Patrik."

"Ale no,líštička nebuď drzá."

"Ja a drzá? Prepáč,ale ja som len úprimná."

Chcela pokračovať v ceste keď jej vzal knihu. Založila si ruky na hrudi a sledovala toho nevzdelanca ako listuje v knihe. Neznáša keď je v jeho prítomnosti. Arogantnejšieho človeka ešte nevidela. A dosť,došla jej trpezlivosť.

" Vráť mi knihu,Patrik!"

"Nie,nie...ešte si ju prezerám."

"Veď jasné,prepáč,zabudla som že nevieš čítať."