Celý deň som bola unavená, navečer som pomaly zomierala a teraz? Po konečnom dopadnutí do postele únava opadla a dostala som chuť na - a teraz sa podržte - McDonald. Presne tak, v najnevhodnejšej chvíli.
Brčkavec mal hlavu položenú na mojom bruchu, stočený v zvláštnom klbku, vlasy na všetky strany. Ľuďom by to mohlo prísť nepohodlné, ale nie, nebolo. Jeho dych štekliaci na odhalenej pokožke, ktorú odhalil práve on keď sa pred spánkom hral so spodkom trička, bola jedna z najpríjemnejších vecí, aké som kedy cítila.
Rukou som sa dotkla jeho kučier, vždy ma udivovalo aké boli hebké, bože, tie vlasy by mu mal závidieť každý.
"Prečo nespíš?" pošepol, na čo som sa mierne mykla. Myslela som, že je dávno v ríši snov.
"A ty?"
"Snažil som sa," usmieval sa - vždy je to počuť v jeho hlase - a konečne hlavu otočil smerom ku mne. Líca červené, oči žiariace, aj keď jediné svetlo v izbe bola malá nočná lampa, ktorú sme ani jeden nechceli vypnúť. "Brooklyn?"
"Hm?"
"Ľúbim ťa, pamätaj si to, aj keď som naštvaný a práve ty ma vieš tak kur... veľmi vytočiť, stále ťa ľúbim najviac na svete. Len chcem aby si to vedela."
"Harry..."
"Sľúb mi, že si to budeš pamätať, Brooklyn."
"Sľubujem. Čo sa deje?" toto skrátka nemohol vytiahnúť len tak. Nevyťahuje sa to len tak!
"Len ma desí deň, kedy odídeš a opustíš ma," sklonil hlavu, aby som mu nevidela do tváre.
"Harry, no tak. Neplánujem odísť, nemám dôvod odísť, si najlepší najlepší kamarát na celom svete," usmiala som sa a chytila ho za bradu, aby na mňa znova pozrel. Netváril sa nadšene, povedala by som, že bol skôr sklamaný.
"Najlepší kamarát," zamrmlal skôr pre seba a porazenecky zavrel oči, po čom sa zhlboka nadýchol a vydýchol.
"Ak chceš niečo iné, vezmi si to," táto veta mi z úst vyšla skôr, ako som ju stihla zastaviť. Na chrbte som cítila zimomriavky, brčkavcovi sa o poznanie rýchlejšie zdvíhala hruď, na mieste kde som sa ho pred chvíľou dotkla mal husiu kožu.
Než som sa stihla spamätať a ospravedlniť sa za môj menší skrat, ruky mal položené vedľa môjho tela a jeho pery boli na mojom krku, tvoriac značky.
"Čo ro-"
"Beriem si to. Konečne si to beriem, Brooklyn, ani nevieš ako dlho som to chcel, neuvedomuješ si, čo mi robíš. Označím si ťa, si moja," dobre, úprimne som nechápala kde sa to v ňom bralo. Myslím tým, naozaj mi môjho roztomilého idiota práve nahradil nejaký sexuálny boh?
Po pár minútkach sania na rôznych miestach sa odlepil, skontroloval svoj výtvor a so spokojným výrazom si ma privinul k telu.
"Pán iam-fookin-little-spoon sa konečne odvážil byť aj niečo iné?"
"Drž hubu."
***
"Zabijem ťa!" skénovala som môj odraz v zrkadle. Na krku mi žiarili dve modrinky, nad kľúčnou kosťou ďalšia. "Harold, zabijem ťa. Odrežem ti ruky a dám ich na hranie psovi, tvoje orgány popredám po čiernych trhoch a vlasy ti ostrihám a dám si z nich vyrobiť parochňu!"
Dvere od kúpeľne sa rýchlo otvorili, div že nevypadli z pántov.
"Prečo kričíš? Spal som... whoah, tie sa mi vydarili!" na tvári mu zažiaril úškľabok, on sa vážne vyslovene tešil z toho, som mala minimum make up-u, tým pádom som to nemala ako zakryť.
"Si idiot, Harold."
So slovami 'ďakujem, láska' znova prešiel do izby. To oslovenie nebolo vtipné, obzvlášť nie po tom, čo sa stalo. Netuším, ako to je, bolo to pre neho niečo viac? Poznám ho, toto by nerobil hocikomu, znamenalo to pre neho veľa, ale čo ak to berie iba ako nejaký skrat?
-----
prva cast dnes, druha bude zajtra, ak sa vam chce, bezte pozriet aj moj novy pribeh - thoughts. tiez s harrym, ofc.
strasne dakujem za reads, hviezdicky a komentare, ste zlata !
