Ležal na posteli. Nohy mal vystreté, ruku nad hlavou. Hlavou mu vírili myšlienky. Čo zajtra? Musí začať odznova. Hneď ráno si pôjde hľadať prácu, aby mal čím prispieť na nájom, jedlo a ostatné potrebné veci. Mama s Benom ho nemôžu živiť. Ben je mladší, bola by to priam hanba keby mu mal niečo platiť. A od mamy vypytovať nemohol. Aj tak už robila dosť. Sotva vyšli, ale stačilo to. Ale čo teraz? Jasné, mal odložené nejaké peniaze, ale nie moc. Sotva to mohlo vystačiť na týždeň.
Keby im aspoň otec niečo platil. Aspoň malú výpomoc. Ale to nemohli čakať. Od neho nie. Boli radi, že sa ho zbavili. Večných bitiek a okrikovania v opitosti mali všetci traja dosť. Adam sa vždy postavil pred Bena a schytal aj za neho. Radšej ďalšiu päsť než by siahol rukou na jeho brata alebo mamu. Možno sa nemohol veľmi brániť, ale mohol ubrániť ich dvoch. Aj keď to bolelo, vedel že to bolo správne. Napriek jazvám čo mu ostali. Boli mu pripomienkou, ako veľmi otca neznáša.
"Ten zmrd. Ak sa mi niekedy dostane do rúk..." Pomyslel si. Možno by ho teraz prebil. Možno by mu mohol vrátiť tie facky, kopance a jazvy. Tie jazvy. Od cigariet. Ešte aj teraz ho pri spomienke na to začali páliť.
Do izby vošiel Ben. Unavený po práci v sklade sa len vyzliekol a bez slova sa zvalil do postele. Nemal energiu najesť sa alebo umyť. Stačí až ráno.
Adam na neho pozrel s láskou v očiach. Potom obrátil pohľad k stene, pomyslel si na mamu vo vedľajšej izbe. Pomodlil sa, zosunul sa nižšie, zatočil pod deku a zaspal.
###
"Môžeš zísť dole Ema?" Zakričal na ňu otec z jedálne.
"Už bežím." Navliekla si na seba čierne tričko, rifle a mikinu, kapucňa jej pri obliekaní zostala na hlave. Nechala ju tak. Vedela k čomu to povedie ale dnes mala náladu na trochu vzdoru. Prečo nie.
"Ema daj si dole tú kapucňu." Vedela to. Prvá veta keď vošla do jedálne. Samozrejme, Sofia. Jej nevlastná matka. Nutno podotknúť, že medzi nimi nebol veľký vekový rozdiel. Čo však neplatilo o Sofii a Eminom otcovi.
"Staraj sa o seba. Rada by som sa aspoň raz najedla v kľude." Uprela na ňu hlboké modré oči. Ústa sa jej ťahali do ironického úsmevu pred nevyhnutnou hádkou. Ako obvykle.
"Vari ti tu vadí slnko alebo dážď, že sa musíš schovávať pod tú nevkusnosť?" Sofia si prehodila zvlnené vlasy cez rameno a pustila sa do raňajok.
"Tá kapucňa ma chráni pred žiarou tvojich pekelných plameňov a dažďom tvojich stupídnych poznámok." Vyhŕkla Ema bez skrývaného opovrhovania.
"To by stačilo." Otec na ňu naštvane pozrel a chytil Sofiu za ruku.
Stačilo. Mal pravdu. Ema prudko vstala, vzala si toast do ruky a odkráčala bez slova von.
YOU ARE READING
Temné myšlienky
RomanceČo ste schopní urobiť v ťažkých časoch? Do čoho by ste sa nechali donútiť? Máte svoje problémy. Ale ste slušní ľudia. Neklamete, držíte sa zásad, svojho svedomia? Aj Adam bol taký. Kedysi. Ale to sa zmenilo. Muselo sa to zmeniť. Aj keď tý...
