Denník Školskej Ja 2

Piatok

14.12.
Hmmm takže dnes som šla von s Kim. Po dlhej, dlhej dobe. Šli sme sa prejslť a keďže nám nasnežilo šli sme na lyže. Svah bol super. Síce len jahodná ale to nevadí. Bolo fajn. Šli sme tam okolo 10. Nebolo tom veľa ľudí ale aj napriek tomu sme čakali na vlek asi 5 minút. Pri pokladni ma nás pozerali akýsi 3 chalani. My sme si uch moc nevnímali. Obe zadané. To znie... Kúpili sme lístky a šli sme rovno na vlek. No nebol to vlek ale ktova ale nevadí. Malému kopcu sme nevenovali ani najmenšiu pozornosť. Počas cesty hore teda počas prvej cesty hore sa vlek teda kotva zasekla. Trčali sme tam asi 15 minút. Nemohli sme zísť, boli sme totiž na tej prudkej časti.
"Skvelé!"povedala Kim.
"Že, do kedy tu budeme trčať!"
"Neviem, ale hnevá ma to ja som prišla lyžovať achhhhh!"
"Kim?"
"Mno?"
"Ako ti to ide s Jakubom?"
"Ach s ním..nejde to nijako."
"Prečo?"
"Lebo nie sme spolu!"Kim zrazu vybuchla do smiechu a ja som to vôbec nechápala.
"Čo?"
"Ach Beka, ja chodím s Dominikom. S jedným z Petrovan. Žiaden Jakub!"
Potom som to pochopila a ona sa ken bavila na mojom ksichte. Neviem čo na ňom bolo vtipné.
Kim šla prvá. Svah bol neupravený a tak sa trošku ťažšie lyžovalo, aj napriek tomu že to nie je vôbec náročný kopec. Po pár kolách tam bolo fakt veľa bubnov. Lyžovali sme ani nie pol hodiny a už som spadla. Alebo teda naletela na jeden z bubnov keď som sa vyhýbala nejakému chalanovi. Zletela som a potom som sa ešte chvíľku šmýkala. Snažila som sa odopnúť si lyžu. Podarilo sa. Ale to mi bol v pätách môj "vrah" .
"Prepáč mi to!"povedal a podal mi ruku. V druhej držal moju lyžu. Ja som sa totiž šmykla trochu nižšie. "Mrzí ma to. Čo keby som ti to vynahradil v kaviarni?"
Nedokázala som odpovedať. Súhlasila som ale len pretože som bola od toľkého sa váľania na kosť primrznutá.
Došli sme do kaviarne a on mi objednal horúcu čokoládu zo šľahačkou. Nedal si dolu ani prilbu... až keď sme si sadli.
"Inak, Michal."
"Rebeka."povedala som a odpila som si z čokolády. Michal bol celkom sympatický. Mal hnedé vlasy, modré oči, plné pery a krásny úsmev. Bol to jeden z tých troch chlapcov čo sa na nás pozerali pri pokladni.
"Lyžuješ dlho?"spýtal sa ma dosť blbú otázku ale aspoň začal s niečím...
"Áno už od malička. Asi keď som mala šesť rokov. Ty?"
"Tiež od malička. Koľko ti je vlastne?"
"Má 17. Ty?"
"18 ale to nevadí."
"Malo by?"spýtala som sa zarazene ale na to pri mne stála Kim.
"Tebe hrabli?! Hladam ta po svahu všade! Neprišla si ku vleku som myslela že si sa tam hore zabila!"
"Zas až tak kyľavá nie som.."
"Ale prosím ta! A dolu šla záchranka! A ja som myslela že s tebou som myslela že ma porazí a to len nejaký debo zke vybrak zákrutu či čo a narazil do mantinelu či jak sa to volá!"
"Prepáč ale vidíš som v pohode."
"Hej však vidím... mohla si ma zavolať! Nie tu baliť nejakého chalana!"
"Kim, toto je Michal. Zrazil ma."
"Ahoj!"povedal Michal a Kim si ho len premerala.
"Si okej?"po dlhšej minute ticha sa spýtala...
"Hej som, pozval ma na čokoládu za to."
"Aha. Okej. Ja, ja asi pôjdem."povedala a už chcela odísť.
"Počkaj. Prisadni si. Objednam ti tiež!"povedal Michal za čo som mu teda fakt vďačná.
S Mišom sme boli spolu v kaviarni asi tak do pol 12. Potom sme všetci aj s jeho kamošmi šli na svah. Boli to Oliver a Rišo. Užili sme si veľa srandy. Okolo 14 sme vymenili lyže za korčule. Prenajali sme si ľadovú plochu a "krasokorčulovali" sme. Chalani padali na zadok ako hrušky a pravdaže ani nás to neminulo. Potom nás začali drgat a my sme im to s radosťou vrátili. Bolo super. Vymenili sme si kontakty a potom sme sa už len rozlúčili. Dohodli sme sa ešte že si to zopakujeme. Rozmýšľam či o tom povedať Sebymu. Nič strašne ale on proste žiarli. No idem. Dnes spím u neho.