Cesta na Ukrajinu

Nočná mora

Budím sa spotený a vystrašený. Ešte pred začatím svojej kariéry v KSK som bol obyčajný vojak Bundeswehru na misií ISAF. Od momentu, keď nám pod Dingom vybuchla mína a ja som prišiel o mnoho kamarátov som mával nočné mory o tomto okamihu. Zachránilo ma len to, že som bol pri bočných dverách a Dingo to schytal zozadu, takže ma cez bočné dvere vyhodilo vonku. Od tej doby som vďačný šoférovi, že nechal otvorené, čo spôsobilo to, že som ako jediný z posádky prežil bez vážnej ujmy. Hneď po tomto nešťastí som bol vyznamenaný, no tieto kusy plechu som zahodil hneď ako som priletel naspäť. Tieto pliešky mi len pripomínali to, na čo som sa snažil zabudnúť. Potom som dostal záslužnú ponuku - pôsobiť v KSK. Takáto možnosť sa predsa neodmieta, tak som šiel. O svojej práci tam by som spomenul len to, že som robil odstreľovača, nič viac vedieť nepotrebujete...
Už sú to dva roky od môjho prepustenia a ja som odvtedy stratil zmysel žiť... Hneď ako som uvidel, že sa na Ukrajine rysuje konflikt neváhal som, a kontaktoval svojich známych. Bolo to pre mňa akési vykúpenie z každodennej rutiny. Keď mi zatelefonoval môj starý známy, že sú voľné miesta, neváhal som ani sekundu. Zbalil som si veci - balistiku, helmu, okuliare a všetky veci čo som odkúpil a dostal keď som odchádzal do civilu, nasadol na lietadlo a letel smer Kyjev...