Just one book-Midnight love

28.

28.časť

Pod nohami mi praskali vetvičky, inak nás v tichu sprevádzalo iba tiché štebotanie vtákov v korunách stromov. Či som sa bála? Nie. Navyše, až tak ďaleko od Ervisa sme neboli a jediné kto v lese prebývajú sú neaktivisti a možno tu snoria bojovníci. To je tak všetko.

Lesom prechádzalo veľa pojazdných ciest, keďže to je lesný park, no nie každá sa využívala a to by neboli potencionalisti, keby nepoužili mágiu na krytie svojich domovov. Takže bolo nepravdepodobné, že by sme na niekoho nevítaného narazili, alebo niekto nevítaný by vošiel priamo do boja.

„No... Neviem ako mám začať." ozval sa Leo a jemne sa uškrnul.

„Tak začni rodičmi." usmiala som sa.

„No, starí rodičia z otcovej strany boli nočné tvory, rovnako ako z mamininej. Mama automaticky bola nočný tvor tiež, no otec bol človek. Kvôli tomu ho odcudzovali, až si našiel našu mamu, ktorá ho milovala aj napriek tej nevšednosti a on ju miloval ešte viac. Teda, ešte stále sa tak veľmi milujú." usmial sa, „A potom sa mame narodilo dievča Chloe a o rok a pol ja. Obaja sme boli nočné tvory. Vyrastali sme v Eveshame. Môj sused a najlepší kamarát bol Ben. A síce bola Chloe staršia, vyzerala veľmi mlado. Mladšie odo mňa. Veľa krát ju to hnevalo a potom som jej pobral všetky šminky."

Usmial sa Leo, ako tak lovil v spomienkach. Vystrel sa a vytiahol fotku z peňaženky, kde ju mal dobre zastrčenú, takže som si ju predtým ani nevšimla.

„Naša posledná fotka, bolo na jednej oslave." povedal, no bolo mu v hlase počuť príchuť trpkosti.

To dievča, iba o niečo nižšie od Lea, vyzeralo naozaj mlado. Hladká pokožka, krásny úsmev a vlasy dlhé po pás a dokonale rovné. No bola tam podoba s Leom. Dosť veľká. Rovnaké priezračné oči, rovnaké úsmevy, rovné zuby, nie rovnako dlhé a čierne vlasy. A šťastie v očiach. V pozadí stále vyškerený mladý Ben.

„Boli sme preslávená trojka." usmial sa, no fotku mi ešte nezobral. Stále som si musela prezerať Chloe. Umrela tak mladá.

„Skončil sa nám posledný rok štúdia, mali sme vtedy s Benom dvadsať. Začalo sa leto a ja s Chloe sme si dali na chrbát medzi lopatky vytetovať rovnakých havranov, aby potvrdili naše silné súrodenecké puto. Oslava sa konala týždeň potom. Vždy sme boli s Benom problémoví, pár krát sme boli na nesprávnom mieste v nesprávnom čase a preto sme si medzi tvormi neurobili dobré meno. No nevedeli sme, že to dopadne takto zle. Tá oslava patrila jednému šestnásťročnému chalanovi. Už vtedy bol obľúbený. No ešte nebol taký sviniar."

„Andy." vydýchla som prekvapene. Prikývol. Sadli sme si na padnutý kmeň.

„Temné tvory sa ukázali na večierku. Samozrejme, že na oslave boli ako ľudia a nočné tvory, tak aj potencionalisti. Strhla sa bitka a tak som sa snažil dostať sestru a Bena do bezpečia. Potom na nás zaútočili a ja som zo všetkých síl bránil Chloe. Išli predsa po mne a Benovi. Hlavne po nás. A tí muži boli starší, silnejší a skúsenejší."

Hovorilo sa mu to ťažko, tak som mu na podporu stisla ruku.

Zahmlil sa mi pohľad.

„Leo, musíme vypadnúť, inak sa ich nezbavíme!" kričal na mňa Ben. Akoby som to sám nevedel. Len čo sa mi naskytla príležitosť, potiahol som Chloe za ruku a Ben za košeľu a vyšli sme predným vchodom. Bežali sme po ulici nadľudskou rýchlosťou, čo nám sily stačili.

„Pohni si Leo!" kričal Ben. On bol vždy ten rýchlejší. Preto mňa skoro vždy chytili. Ešte aj Chloe bola o málinko rýchlejšia ako ja. Som nemožný.