Nebezpečná láska

61. časť

 o pár týždňov 

Austin si užíva turné ako sa len dá. Snažíme si volať a písať, ale niekedy sa to nedá. Teraz by mal byť asi v Španielsku, ale isto to neviem. Majú zaujímavý plán podľa ktorého idú. 

Momentálne sa chystám s Madison von. Veľmi chce ísť na ihrisko tak prečo nie? Vždy je to lepšie ako byť celý deň doma. Zbalila som všetko čo je potrebné a išli sme. Už sme boli skoro tam, keď sa Madison rozutekala k nejakému chlapčekovi. Pridala som do kroku a nakoniec ju dobehla. 

"Princezná nemôžeš sa len tak rozutekať." povedala som jej a pohladila ju po vláskoch. 

"Prepáč mami." povedala a išla s tým chlapcom na ihrisko. 

Pomaly som sa pobrala za nimi. 

"My sa ešte nepoznáme som Lucas. Nathanov otec. S Madison sa pár krát už hrali, ale vždy s ňou boli starý rodičia." povedal zamyslene. 

"Môže byť. Pred pár týždňami som sa s manželom bola na svadobnej ceste a občas mi s ňou pomáhajú." povedala som mu a sadla si na lavičku. 

"Veď Madison je ešte malá a toľko pomoci nepotrebuje alebo sa mýlim?" spýtavo sa na mňa pozrel.

"To nie. Robím čo len môžem, ale ak si vyskúšate nosiť pod srdcom ďalšie tri deti tak pochopíte." povedala som nahnevane a pobrala sa od neho preč. 

Čo si o sebe myslí? Vôbec ma nepozná a ide mi niečo hovoriť o výchove? Viem ako sa mám starať o svoje dieťa a starám sa najlepšie ako len viem. 

"Ospravedlňujem sa bolo to odo mňa neslušné." počula som po chvíľke. 

"To bolo." bez hoci akých citov som odpovedala. 

"Stále ste mi neprezradili ako sa sa voláte." prisadol si opäť ku mne. 

"Becky." pozrela som sa naňho a slabo sa usmiala. 

"Teší ma. Madison je rovnako krásna ako vy." začal mi lichotiť. 

"Máte pravdu je veľmi krásna, ale to má po otcovi a nie po mne." opravila som ho a dúfala, že nič podobné nepovie. 

Deti sa hrali, smiali a vyzerali naozaj šťastný. Asi po piatich minútach prišla Madison, že mi chce niečo ukázať. Keď videla, že má moju sto percentnú pozornosť vybrala spoza chrbáta ručičku v ktorej držala ... čo to? .. injekčnú striekačku. 

"Kde si to našla?" spýtala som sa vystrašene. 

"Tam v piesku je ich tam veľa aj Nathan má." poriadne to nedopovedala a Lucas sa rozbehol za synom. 

"Čo ste s nimi robili?" spýtala som sa, keď prišli k nám. 

"Iba sme sa pozerali." povedal Nathan. 

"Mňa to tuto pichlo." povedala Madison a ukázala prst na ručičke. 

"Ideme hneď do nemocnice." povedala som a už som volala otcovi. 

Ani nie za pol hodinu sme boli v nemocnici. Lekári spravili všetky vyšetrenia a nechali nás čakať. Napísala som Austinovi a bol tiež vystrašený ako aj ja. Dokonca chcel zrušiť ostatné koncerty a vrátiť sa, ale zakázala som mu to. 

"Výsledky sú v absolútnom poriadku. Do tela sa našťastie nič nedostalo." povedal doktor a opäť sa stratil za rohom chodby. 

Otvorila som dvere a išla som s Madison do kuchyne, kde som jej spravila večeru. 

"Madison ak niekedy niečo podobné uvidíš tak to necháš tak dobre?" povedala som jej v nádejou, že to pochopila. 

"Dobre." povedala a ďalej papala. 

Pomohla som jej umyť zúbky a uložila som ju do postieľky. Pomaly som išla hore do spálne, keď niekto zazvonil. Otvorila som dvere a stál pred nimi nejaký muž. 

"Prajete si?" spýtala som sa. 

"Vlastne áno ... hľadám teba." povedal a z vrecka vybral zbraň. 

Vystrašene som naňho pozerala a on strelil. Pocítila som ostrú bolesť v hrudi a v tom už len tmu. Pocítila som dopad na zem a v tom už nič. 

Nová časť :) čo myslíte ako to dopadne? Prežije? Prežijú aj deti?