T.h.r.e.e.

457 14 2
                                    

Sedela som oproti Justinovy a už asi dve hodiny sa rozprávame o hlúpostiach, ale musím uznať, je my s ním fajn. Nečakala som, že je taký milý a hlavne pozorný. Obaja sme svoje jedlá už mali dojedené a jediné čo nám zostávalo bola fľaša kvalitného červeného vína. Trošku my to víno už udrelo do hlavy. Nevadí. Zrazu Justin prestal hovoriť a pozeral sa mi priamo do očí. Bol to zvláštny pocit. "Čo tak pozeráš?" Odvrátila som od neho pohľad, no keď som sa pozrela späť na neho stále na mňa doslova čumel. "Nemôžem?" Odpovedal zo zdvihnutým obočím a jemným úsmevom na perách. Pokrútila som nad ním hlavou, no nedalo mi to musela som sa usmiať aj ja. "Pôjdeme už?" Prívetivo som sa opýtala Justina. "Jasné. Počkaj pomôžem ti." Postavil sa od stola ako prvý a podišiel k mojej stoličke, ktorú mi pomaly odsunul. "Ďakujem." Justin položil peniaze na stôl a mohlo sa ísť. Čo ma však prekvapilo, bola Justinova ruka okolo môjho pásu. Prekvapene som sa na neho pozrela, no on len na mňa jednoducho žmurkol a hotovo. Starý Justin. Nad svojou myšlienkou som sa pousmiala a kráčala teda ďalej po boku Justina. Otvoril mi dvere od reštaurácie a vyšla som von ako prvá, hneď za mnou aj Justin. Zastavila som sa až pred autom, kde mi opäť otvoril dvere. Slušne som poďakovala a nasadla. Páči sa mi to. Ani som nezaregistrovala a Justin už sedel vedľa mňa. "Kam to bude, madam?" Uškrnul sa a hodil na mňa ten jeho pohľad. Nenávidím ten pohľad, ale predsa len som sa zasmiala. "Justin, prestaň sa tak divne tváriť. Nezbalíš ma na to." Začala som sa hlasno smiať, no Justina to zrejme nahnevalo a tak otočil hlavu späť na cestu čo mi nedalo a tak som sa prestala smiať. "Prepáč. A mimochodom bude to domov." Jemne prikívol a s vážnou tvárou ďalej sledoval cestu. Bože to sa stále tak uráža? Je mi to jedno. Nejaké decuro rozmaznané. Pomaly sme sa blížili k môjmu domu, lenže Justin zastavil asi päť domov od toho môjho a vystúpil. Kráčal smerom k nejakej bránke, ktorú otvoril a išiel ďalej svojou cestou. Bol tam nádherný dom. Skoro rovnako veľký ako ten môj. Ten dilino na mňa ani nepočkal. Kašlem na neho. Vystúpila som z auta a nechala mu otvorené dvere na mojej strane spolujazdca. No a čo mal ma počkať. Keby tu bol zatvoril by si ich. Otočila som sa na opätku a išla domov. Malá prechádzka ma nezabije. Otvorila som dvere od domu, nechala si veci na chodbe a rovno kráčala na terasu. Otvorila som veľké sklenené dvere a oviala ma vôňa oceánu. Mesiac mi svietil priamo do očí. Bolo to skvelé. Vyzliekla som si šaty a zostala iba v spodnom prádle, ktoré tvorila čipkovaná čierna podprsenka a čierne čipkované tangá. Kašlem na to však som doma. Rozbehla som sa smerom k oceánu a skočila doň. Dnes už po druhý krát som sa začala smiať a musím uznať je to príjemný pocit. Skôr ako mi zomreli rodičia som sa smiala stále ale po ich smrti sa toho veľa zmenilo. Voda mi siahala po plecia a telo som mala otočené k mesiacu, no moja tvár sledovala tichú kľudnú hladinu oceánu. Milujem to tu. Nevedela by som si predstaviť žiť niekde inde a rovnako by som nevedela opustiť dom kde žili aj moji rodičia. Je to tu nádherné. "Aaaa." Niečo sa obmotalo okolo môjho pásu a moje srdce bolo asi až niekde v krku. Celá roztrasená som sa otočila a za sebou zbadala toho idiota. "Čo si myslíš že robíš Bieber? Zbláznil si sa? Si normálny? Máš ty vobec všetkých päť pokope? Nemôžem uveriť že som vobec s tebou niek....." Prerušili ma jeho pery na tých mojích. "Pres....taň......kur....vaa...Bieb..." Srala som na to a začala spolupracovať. Nemôžem si pomôcť zamilovala som sa do jeho pier. Sú tak hebké a jemné. Jazykom mi prešiel po spodnej pere čím sa chcel dostať jazykom k tomu môjmu čo mi absolútne nevadilo. Spolupracovala som s ním. Jeho ruky z pásu presunul na moj zadok, ktorý stlačil čím som povyskočila a obmotala si nohy okolo neho. Justin sa začal posúvať smerom k brehu čo som nemohla dovoliť keďže som bola iba v spodnom prádle. Serem na to. Je to ako keby som mala plavky. Odtiahla som sa od neho a zoskočila dole. Vodu som mala menej ako po kolená a bola mi trochu zima. "Ahoj." S úsmevom na perách som od neho odstúpila no Justin hneď spravil krok ku mne, čím sme boli znovu na sebe nalepený. "Ahoj kráska." Prameň vlasov, ktorý mi spadol do tváre mi zastrčil späť za ucho a jemne ma pobozkal. Jemne som sa začervenala a pozrela mu priamo do očí. Teraz tam nemal ten chtíč, ktorým sa na mňa stále pozerá bolo tam niečo viac.....viac ako jeho nadržanosť. Zasmiala som sa a znovu ho jemne pobozkala. Otočila som sa a utekala do domu. Zatvorila som za sebou dvere ale cez ne som videla, ako sa Justin usmieva a hryzie si do pery. Keď som to zabadala mala som sto chutí sa za ním rozbehnúť a pobozkať ho. Počkať čo? Nie! Či áno? Jasné že nie! Kurva čo to trepem jasné že áno!!

#HopeULikeIt
#ThankUSoMuch
#Loveyou ❤️

©Miley_Works2107

Sexual partners..."Hope"Waar verhalen tot leven komen. Ontdek het nu