Bolo niečo po ôsmej hodine rannej a útulnou, teplom zaliatou spálňou sa rozoznela jemná melódia. Tiché tóny piana, vychádzajúce z najnovšej verzie značkového telefónu sa pomaly dostali aj do uší hnedovlasého chlapca.
Nespokojne sa pomrvil a otočil na druhú stranu. Oči nechal ešte pár minút zatvorené a užíval si ušiam lahodiacu zvučku jeho každodenného budíka. Zašmátral rukami okolo seba, aby narazil na stvorenie vedľa neho.
Keď ucítil malé a teplé telíčko jeho miláčika, nežne sa usmial. Bol otočený čelom k veľkému francúzskemu oknu, preto sa mu nalepil na drobný chrbátik a venoval mu jemný bozk na odhalené ramienko.
Melódia neutíchala. Natiahol ruku dozadu, za svoje telo a poslepiačky nahmatal mobil. Nasmeroval si ho pred tvár a jedným potiahnutím, vypol oznámene, že má vstávať alebo inak povedané, vypol budík.
Pozrel na hodinky a povzdychol si. Dnes musel odísť na celý deň nahrávať a to do štúdia, kam Harryho nemohol vziať. Bude mu smutno. Ako jemu, tak určite aj jeho pokladu.
Znova sa naňho pozrel. Tmavo hnedé kučeravé vlásky mu padali do čelíčka. Jemné až detské črty tváre boli snehovo biele. A cez malinovo ružové pery slabučko oddychoval. Nesmel zabudnúť ani na jeho neveľké mačacie ušká, rovnakej farby, ako boli sfarbené aj jeho kučery.
Harry nebol typický človek. Louis ho našiel pred troma rokmi na ulici pred jeho domom. Sedel tam na chodníku. Bol zabalený, len v tenkej deke a tíško vzlykal. Hneď, ako si ho Louis všimol, pristúpil bližšie. A keď sa naňho vtedy Harry pozrel, chlapcovým už tak veľkým a láskyplný srdcom sa rozlial nový cit. Dalo by sa povedať, že to bola láska na prvý pohľad. Ale keď sa naňho pozrel druhýkrát, zamiloval sa doňho ešte viac. A až keď si ho vzal domov, dozvedel sa o hnedých uškách v jeho vláskoch a o jemnučkom chvostíku nad jeho zadočkom.
Z myšlienok ho vytrhlo slabé „meow" pri jeho ušku. Ani si nevšimol, že sa jeho maličký miláčik otočil. Trošičku sa otiahol, aby sa uistil, že Harry ešte spí. Spomenul si koľko je hodín a znova si povzdychol. Nechcel odísť. Chcel zostať vo vyhriatej postieľke spolu s Harrym. Maznali by sa spolu, bozkávali a možno by došlo aj k pomalému, nežnému a láskyplnému milovaniu.
Možno si poviete, že pre muža, ako je Louis, je to až príliš sladké. No jemu to stačí. Keď mohol potešiť svoje mačiatko, bol najšťastnejším človekom na Zemi. A Harry bol sladký sám o sebe.
Miloval, keď mohol Louisa objať, keď si s ním vymieňal nežné pusinky, alebo keď zaspával v jeho objatí. Miloval sa pozerať do jeho modrých prenikavých očí a v najbližšej dobe si zamiloval dlhé večery, strávené romantickým kúpeľom, zakončené v ich postieľke.
Louis už vážne musel vstávať. O deviatej poňho príde auto s ostatnými chlapcami. Preto opatrne odsunul Harryho, ktorý sa hneď pritúlil k jeho vankúšu. Ešte sa otočil, aby si to stvorenie prezrel a zamieril do kúpeľne. Tam vykonal bežnú rannú hygienu a vybral sa k šatníku. Pár minút pred ním postával a pozeral doň. Pomyslel si, že je ako ženská, ktorá si nemá čo obliecť.
Nakoniec sa rozhodol pre tmavé džínsy, šedé tričko a navrch tenkú džínsovú bundu. Rýchlo skontroloval čas a zistil, že má ešte vyše dvadsiatich minút čas. Preto sa rozhodol pre rýchle raňajky. A keďže ho nič rýchle nenapadlo, obul sa a vyrazil na roh ich štvrte. Sídlila tam príjemná kaviareň s denne čerstvým pečivom.
Vzal dva veľké čokoládové croissanty a zopár višňových a marhuľových fornett. Zaplatil a kým sa dostal domov, bolo za päť deväť. Položil pečivo na stôl tak, aby keď sa Harry zobudí, ho rýchlo našiel. Rýchlo ešte zbehol do spálne skontrolovať jeho poklad, zanechal mu bozk na čielku, priadne ho zabalil do huňatej prikrývky, ale to už mu vibroval telefón v zadnom vrecku nohavíc hlásiac, že auto s chlapcami už je dole.
