Just one book-Midnight love

31.

31. časť

*Leo*

Práve som pil svoju rannú šálku kávy, bez ktorej nie som schopný ničoho a premýšľal, že večer pôjdem na lov, keď skončím u Rottových, keď vtom niekto zazvonil. No namiesto krásnej hnedej hrivy a pekných hnedozelených očí a plných pier ma tam čakali čierne kučeravé vlasy s objemom ako levia hriva, hnedé oči ktoré mi prezradili, že ich majiteľka je nesvoja. Síce som nečakal, že príde Charlotte, no ju by som nečakal už vôbec. Nadvihol som obočie.

„Hm, ahoj ja len..."

Šlo to z nej ako z chlpatej deky, tak som ju pozval ďalej, no zastala len na chodbe a obzrela sa, zrejme či som sám alebo sa má pozdraviť ešte niekomu.

„Vieš hľadám si byt, tu v Thetforde, a tak som chcela..."

Znova. Toľko času nemám aby som počkal kým sa vykokce.

„Ronna." vyzval som ju po mene, neznelo to nedočkavo, aj keď som bol, lebo som už chcel vidieť Charlotte. Včera som s ňou bol krátko. Aspoň mne to bolo krátko. Hlavne keď som ju predtým tých päť dní nevidel. Naposledy keď som ich odprevadil pred políciu a zdúchol hneď ako sa tam objavilo auto jej otca. Len tak pre istotu.

„Nemohla by som tu na pár dní ostať? Nebude to ani týždeň." ubezpečovala ma.

„Tri dni." povedal som. Uvoľnila sa a usmiala.

„Ďakujem, kde sa môžem vyložiť? Nevadí mi spať v obývačke."

„Budem tam ja..."

„Nie. Mne to naozaj nevadí." pozerali sme po sebe, až som nakoniec prikývol. Položila si cestovnú tašku pri gauč a sadla si.

„Počúvaj Ronna, tu sú ešte jedny kľúče," hodil som jej ich, „ja idem za Charlotte, pomáhať na dome."

Neubránila sa úškrnu, no potom dodala: „Dobre, ja tiež idem, hľadať ten byt."

Spolu sme vyšli von, ona si vzala len malú kabelku a ja som zamkol. Spolu sme zišli dole po schodoch, keď som zavolal Charlotte.

„Už idem, dobre?"

„Okej , teším sa na teba." počul som v jej hlase úsmev, „Už sme namaľovali prízemie, len riešime malý problém. No v tom mám nepomôžeš." zasmiala sa.

„Ak sa nedohodnete kým prídem, ja to rýchlo poriešim a je jedno aký je to problém." zaškeril som sa a zložil.

Rozlúčil som sa s Ronnou a nasadol do auta. Naštartoval som, no ešte vystrčil hlavu z okna: „Nepotrebuješ odviezť?"

„Ďakujem." usmiala sa a sadla si na miesto spolujazdca.

*Charlotte*

Malý problém? Skôr zbytočnosť, ale každý kto sa sťahoval a má súrodenca vie, že toto je rozhodujúce a tu sa neberie ohľad na druhého, len na vaše požiadavky.

Výber izby. Prvé poschodie tvorili tri izby. Tie tri izby, medzi ktorými si máme vybrať. Jedna bola nad terasou, druhá vedľa nej vzadu a tretia bola nad vchodom, tvorila zvyšok poschodia a bola podkrovná.

Mne sa nepozdávala tá, ktorá bola vzadu, pretože podkrovná je proste podkrovná, všetky podkrovné izby sú úžasné, a tá druhá mala obrovské francúzke okno z viacerých vedľa seba, dlhé do pol steny presne nad terasou a s krásnym výhľadom na mesto. No a práve tie dve izby som nemala. S výhľadom na mesto chcel Nicolas a podkrovnú Keysha.

„Načo ti bude podkrovná?"

„Načo by bola tebe?"

Uškrnul sa: „Na veľa vecí."