Boy from the fitness [SK] (dokončené)

Štryridsaťštyri

Vôbec sa mi nechcelo navštíviť moju gynekologičku na druhej strane mesta. No nemala som na výber. Ak chcem s Ashtonom naďalej nechránene spať, budem tam musieť zájsť a dať si predísať prášky.
Vďaka typickým pondelkovým zápcham moja cesta netravala priblyžne pól hodinu, ale skoro tri. Nedokázala som už ani poriadne odpísať na Ashtonove esemesky o tom, kedy a kde sa stretneme. Vraj mu Ben povedal, aby sme prišli o druhej, čo znamenalo, že mám necelú hodinu. Tak si švihni Izzy..
Ako zakaždým som sedela v čakárni a prezerala si obrázky vysmiatych mamičiek so svojimi novorodenými deťmi, fotky ultrazvukov alebo tehotných žien. Toto miesto mi naháňalo strach a zjavne z neho dostávam fóbiu. Pohľad na všetky tieto fotky mi nerobí moc dobre, možno preto, že sa na to necítim. Nedokážem si samú seba predstaviť ako matku. Určite nie teraz a ani zajtra.
"Slečna Smithová?" započula som svoje meno z úst veľmi 'príjemnej' sestričky.
"Áno," vybrala som sa za ňou do ordinácie.
"Pani doktorka Vás už čaká," ukázala na dvere oproti mne, zjavne aby som vstúpila.
Moje šťastie je, že mám doktorku. A nie žiadneho nadržaného, neukojeného osemdesiat ročného dedka. Vlastne to prebiehalo ako vždy. Len som jej oznámila, že si chcem dať predpísať prášky, tie isté ktoré mávam stále.
"Dobre. Mala by som vás len upozorniť, že ak budete chorá, brať antibiotiká alebo inak vážnejšie bude oslabená vaša imunita, nemali by ste lieky požívať. Je to všeobecné pravidlo pre všetky druhy antikoncepcií, a je to len pre vaše zdravie." ukončia svoj monológ tým, že mi podala papier s receptom.
"Áno, to som vedela. Ďakujem," chcele som odísť no zadržal ma ešte jej hlas.
"Nechcete absolvovať prehliadku? Váš termín bol minulý týždeň."
"No," skontrolovala som čas a s hrôzou zistila že už pätnásť minút meškám. "Ospravedlňujem sa ale momentálne nemám čas. Nemôžete ma napísať na iný termín?"
"Voľný mám až o skoro dva mesiace. Na vyšetrenie sa dlhšie čaká."
"Nevadí. Napíšte ma tam, ďakujem a dovidenia." slušne som ju poslala do predele a snažila sa čo najskôr dostať preč z tejto pekelnej budovy.

Ashton's POV

"No konečne El!" po nekonečne dlhej dobe sa vymotala z domu a nasadla ku mne do auta. "Milujem ťa, ale mohla by si si dávať načas. Už meškáme skoro hodinu."
Len mykla plecami a pripútala sa. Bez varovania som vyštartoval a prudko dupol na plyn. Našťastie je to k Benovy, teda vlastne jeho frajerke po rovine, bez žiadnych zákrut. Čo mi umožňovalo nechať svoju pravú ruku vysoko na Elinom stehne a kone pod kapotou nechať prebehnúť. Toto mi chýbalo.
"Ashton, chytí nás polícia." môj príval endorfínov prerušila El.
Mala pravdu. Často sa nechávam uniesť, z čoho sú len samé problémy. Naposledy, keď som mal belmo som o ňu skoro prišiel, a to sa znovu nestane. Nedopustím to.
O chvíľu sme už stáli na malom parkovisku pred ich domom. Vôbec sa mi tam nechcelo. Dívať sa do očí sukysynovy ktorý mi znásilnil frajerku a jej bratovy ktorý sa správa ako majster sveta. Bolo mi zle, len čo som sa na ten dom pozrel.
"Poďme Ash, nach to máme za sebou," chytila ma za ruku a ťahala k ich vchodovým dverám.
"Ahojte!" otvorila nám nejaká brueta s príliš vysmiatym ksichtom a priveľmi bielymi zubami.
"Ahoj Loraine," usmiala sa aj El, no nie tak nadšene, tuším, že ona sa tak ani usmiať nevie.
"Ahoj, ja som Ashton," snažil som sa predstaviť bez sileného úsmevu, no nešlo to. Potriasla mi rukou a zaviedla nás do obývačky.
Asi nikoho neprekvapím ak poviem, že tam sedel. Rozvaľoval sa na sedačke akoby sa nikdy nič nestalo. Snažil som sa ho prebodnúť pohľadom najvac ako to len išlo, no aj keby som mal namiesto očí dýky, nikdy by to nestačilo.
"Vitajte," odložil nabok svoje barle.
Celkom sa mi páčil jeho výzor. Obväz okolo rebier, monokle pod oboma očami, golier okolo krku (dúfam, že sa chápeme :D), a zopár modrín.
Nechystal som sa nič povedať, a El už vôbec nie. Obaja sme si s kamennými tvárami sadli na opačný koniec ako on a čakali kto začne rozhovor.
"Načo si nás sem vlastne volal?" vypadlo z El. Jasné, nevydržala to.
"Chcel som sa vám ospravedlniť."
"Vtip celkom dobrý," skočil som mu do monológu ktorý sa chystal predniesť.
"To nemá byť vtip. Vážne je mi ľúto čo som urobil.."
"Neverím ti ani jedno skurvené slovo z tvojej prašivej papuľe!" vyštekol som po ňom až ním trhlo.
Cítil som, ako mi El položila ruku na rameno, aby som sa upokojil. Nezaberalo to.
"Nechápem čo máš za probém!" ak by mohol, asi by sa postavil, no teraz je invalid a má smolu.
"Ja?! Tak ti to poviem! Znásilnil si mi frajerku, do boha! To ti nepríde ako problém?!"
"Koľko krát ti mám povedať, že ma to mrzí?!"
"Ale nato ti ja seriem!" mal som chuť mu prifajčiť ďalší pravý hák do zbierky no zadržal ma Elin brat vchádzajúci do miestnosti.
"Ukľudnite sa, jasné?!" postavil sa medzi nás, samozrejme čelom ku mne.
"Nemiešaj sa do toho."
"Lebo čo?!" provokatívne som do neho buchol a snažil sa byť vyšší ako on. Moc sa mi to nedarilo.
"Ukľudnite sa všetci! Neprišli sme sa sem snáď hádať!" zakročila El a okamžite sme všetci stíchli. "Načo si nás sem volal?!"
Otočila sa na Waltera bez toho, aby ho oslovila. Dívala sa na neho s takou nenávisťou, ktorú som absolútne chápal. A to na nej milujem. Tú drzosť sa každému postaviť a nikomu nedovoliť mať pravdu.
"Walter sa Vám chcel ospravedlniť, však?" odpovedal namiesto neho Benjamin a on len prikývol.
"Fajn, tak to už môžeme ísť domov, nie?" pre zmenu som sa zamiešal ja.
"Vlastne ešte niečo.." El niečo lovila v kabelke, až vytiahla nejaký poskladaný papier.
"Čo to je?" Jej brat to chcel vedieť prvý, ako by nebolo samozrejmé že to ide vysvetliť.
Ja som v kľude čakal čo z nej vypadne, Ben sledoval papier ako jediný policajný dôkaz v celom prípade, len Walter sa ani nepohol. Sedel s rukami založenými na hrudi a díval sa na neurčitý bod na stene. Dobre vedel, čo El drží v ruke a aké je to dôležité.
"Toto som zobrala z tvojho bytu, keď si ma tam ráno nechal. Po tej noci, kedy si ma surovo znásilnil a svoju súdnosť zakopal tak hlboko, že ju už nikto, nikdy nevykope. V tú noc, kedy si mi ukázal aký si naozaj úbohý a čo všetko dokážeš urobiť pre to, aby si dosiahol čo chceš. A ani tvoje posraté 'mrzí ma to' nenapraví to, čo si urobil." ukazovala na neho prstom ako na chudáka. Nadávala mu, a on sa ani len neuráčil sa jej pozrieť do očí. Aké úbohé.
Papier strčila Benovy do ruky, ktorý ho hneď rozložil. Bola to fotka. Dvoch osôb v objatí s dávnejším dátumom a neskorím časom.
"Prečo si mal pri sebe moju fotku?!" zazrel na Waltera ktorý zjavne ignoroval.
"Pretože si na tej fotke s inou ženou. A ja, v snahe zachrániť tvoj vzťah som mu zabránila ukázať to Loraine. No teraz mi to je jedno. Robte si čo chcete."
Chcela odísť a ja som jej nebránil. Len som potichu kráčal za ňou k východu.
"Beth", dobehol nás Ben. "Je to stará fotka, keď som ešte nebol s Loraine. Neviem odkiaľ ju má, no zjavne zmenil dátum aby si si myslela že ju podvádzam. Je mi ľuto, čo si kôli mne musela podstúpiť."
El len mykla plecom a vyšla z ich domu. Aj keď sa tvárila, že ju to nezaujíma, vedel som, že sa cíti presne naopak. Mlčky nasadla do môjho auta a aj keď som vyštartoval neuhla pohľadom z cesty. Každých desať sekúnd som sa na ňu díval, kontroloval ju. Až sa v jednej chvíli rozplakala.
Možno to ani nemala v úmysle, len jej začali stekať horké slzy po lícach.
"El," šepol som a zastavil na kraji cesty. Odopol som si pás a pozrel sa na jej uslzené oči. "No ták, poď sem."
Neváhala a premiestnila sa zo svojej sedačky na mňa. Zaborila tvár do môjho pleca. Pár krát vzlykla a moje tričko bolo úplne premočené. Zobral som jej tvár do dlaní a pozrel sa jej do očí.
"Urobila som to zbytočne. Podviedla som ťa len tak. Zničila som seba bez dôvodu." teraz sa rozplakala viac.
Nedovolil som jej čokoľvek povedať. Rýchlo a vášnivo som ju pobozkal.
"El, už je to za nami, áno? Nezaoberaj sa tým všetko sa vyriešilo, a nikto nezmení to, že ťa milujem. Najviac na svete."
Pre zmenu pobozkala ona mňa. Z rýchleho bozku na utešenie sa stal vášnivý súboj našich jazykov. "Chutís ako slzy zlato." zasmial som sa jej do pier a sledoval ako zareaguje.
"A ty stále chutíš ako láskou zaslepený hlupáčik, ktorý ani len netuší čo všetko ho so mnou ešte čaká."

∆∆∆∆∆

Here it is :3
Yaay, mám úplne úžasnú náladu, a preto máte novú časť :DD ak sa niekomu nie rovnako lenivému ako mne bude chcieť napísať mi komentík alebo hodiť vote, budete mať u mňa veľký rešpekt :D
Anyway, bolí ma jazyk, ale to asi nikoho nezaujíma :DD

Your writer :* -Em ❤
See ya later, darlings :*