1. Opekačka

701 7 8
                                    

"Vráť mi ten mobil" kričal Alex na Sisu. "Neni to sranda rozbiješ ho!" kričí Alex dalej. Sisa mu ale povie: " Nebuď taký". Alex sa natahuje za Sisou ktorá je o hlavy vyššia. Sisa sa smeje a Alex ma na tvari zdesený výraz,že sa jeho nový mobil rozbije. Po chviľke naťahovania sa podarí Alexovi vytrhnúť Sise mobil s ruky. Sisa trochu pohoršená,že si Alex dokázal viať mobil ho udrie nohou do brucha. Alex si sande na zem a zastona. Sisa sa rozrehoce na plné hrdlo. Škodoradosť najlepšia radosť.
"Si normalna!?" spýta sa Alex naštvane. "No čo,sranda musí byť" začne Sisa a z pomaly utichajúcim smiechom dodá: "Aspoň sme sa trochu zabavili a skratili si čas čakaním na hentých". "....Keby sa mi rozbil tak ťa zabijem!" kriči Alex "neznášam keď sa tak chováš!" hovorí ďalej Alex už miernejšie. Sise zmyzne úsmev z tváre. "Dobre prepač" zamrmle Sisa. Zo zákruty sa zrazu vyrútia kričiac ako blázni 4 postavy. Tmavovlasý chlapec zastavil tesne vedľa Alexovho chrbta. "Ti drbe?" povedal Alex chlapcovi. "Netrafil som ťa tak buď ticho" povie Christopher Alexovi a usmeje sa na pozdrav Sise. Zastavia aj ďalsie 3 osoby na bicykloch. "Ahojte prepačte,že meškáme ale čakali sme sa navzájom sorry" povedala Lucy. "Máte všetko načom sme sa dohodli?" spýta sa hnedovláska s jantárovo-zelenými očami, Katy. "Hej hej len už poďme" povie Chris. "Je len 13:37 a je 4.júl- začiatok prázdnin mame čas, a aj keby to náhodou nevyšlo mame kopec dni voľna" povie blonďavý chlapec s modrými očami Theo. "Veď dobre ale ja už chcem opekať" povie Chris Theovi. "A kde to vlastne ideme? Lebo ja sa stále nechytám" povedala Lucy dievča v zeleno-čiernych okuliaroch s hnedými priam až čiernymi očami a s čiernymi vlasmi. "No dole k rieke" povie Sisa ktorej hnedé vlasy siahajú ani nie po plecia. "Čo!?" zarazí sa Lucy. "Veď to je skoro hodina cesty" dodá. "No čo...aspoň si aktivne zašportujeme" uchechtne sa Theo. "Ale ja musim byt o siedmej doma inač ma mama zabije" povedala Lucy ustrachane. "Kriste nechápem tých rodičov čo nepustia svoje deti von a keď pustia tak môžu byt len napríklad do siedmej" hovorí Katy. "Vieš čo!?......" začne Lucy ale Alex ich preruší: "Dobre nehádajme sa tu teraz. Poďme lebo tam ani nedôjdeme a nebudeme opekať". "Ďakujeme za tvoj výklad Alex a teraz už poďme!!" súril ich Chris.

¤¤¤¤¤☆¤¤¤¤¤

Vo vzduchu je cítiť leto. Do stromov udiera sviežy vietor a zhadzuje ich listy dole na cestu. Na oblohe ani stopy po oblaku. Slnko im zakrýva cestu a oslepuje ich. Alex,Chris,Theo,Sisa,Lucy,Katy sa rútia dole kopcom na bicykloch. A vietor sa im pohráva zo šatami. Vaky ktoré majú zavesené na chrbtoch im hrkocú ako staré auto pred naštartovaním. Vrieskaju a púšťajú rúčky bicyklov. Ako každé 15-ročné deti. Chcú cítiť tu voľnosť. Ten pocit keď sa im vietor hrá s vlasmi. O necelú pol hodinku prídu s starej farme. Cesta k rieke a aj do mensieho lesíka vedie popri tej farme. "Počkajte" ozvala sa Katy "veď viete čo sa stalo minulý rok" a preglgla. Minulý rok sa jeden pár vybral na prechádzu do lesa. Keď ich o 2 dni našli mali dotrhané šaty a modriny po celom tele a na tvári. Nepamätali si čo sa im stalo. Boli dezorientovaní. Hospitalizovali ich v nemocnici. Lekári sa domnievajú,že ich napadlo nejaké zviera a tak stratili pamäť. "Hej vieme" povedala Sisa. "Pôjdeme rýchlo a možno tak nič nie je a vy len preháňate" povedl Chris pokojne. "Načo som sa to dala nahovoriť!?" jojkala Lucy. "Ale no nebuď posratá nič sa nám nestane" povedal jej Alex. "Ale...." začala Lucy no Theo ju prerušil "no poďme už lebo Lucy musí byť doma o siedmej a mám tušáka,že to nestihneme". "Všetko stíhame neboj sa" upokojí Sisa Thea. "Tak na 3" povedal Chris s adrenalínom v očiach a dodal veľmi rýchlo "1..2..3". "Počkať" zaprotestovala Lucy no bolo neskoro Chrisove koleso zaškrípalo na štrku ktorý bol na ceste. Zrazu všetci boli vedľa seba a uháňali veľko rýchlosťou k farme. Alex na ľavej strane (kde sa nachádzal vchod na farmu) a Lucy na prvavej strane (kde bol jarok plný vysokej trávy). Keď boli už už za bránou vyrútili sa spoza uličky dva psy. Jeden čierny a veľký a druhý o kus menši ale biely. Mali penu okolo úst ziavne mali besnotu. A bežali priamo na Alexa. "Pridajte!!" zreval Alex na ostatných. Dievčatá zapišťali a pridali lebo boli kusok pozadu. Psi dobehli k bráne a rýchlo ich dohánali. Už už boli pri Alexovi a Chrisovi no oni ešte pridali. Čierny veľky pes zrazu prestach behať zastavil a už len prechal. No ten biely pes sa nevzdával. Dohnal Alexa a skoro ho uhryzol ale Alex v poslednej chvíli odtiahol nohu a pes narazil do pedála. Pes zazmätkoval a trochu spomalil. Alex sa rýchlo obzrel a vtedy to zbadal. Pes mal červené oči. Ked sa naňho pozrel pes zrazu zastal a dalej ich nenaháňal. Zastavil a ostal stáť. Alex,Chris,Theo,Lucy,Katy a Sisa zadychčane pokračovali ďalej. "Trochu spomaľme, nevládzem" zadychčane povedala Katy. "Dobre" povedal Theo tiež zadychčane. Všetci o trochu spomalia. "Už.....nikdy.....viac" hltá slová Sisa. "Ako sa vrátime?!" spýtala sa ustarostene Lucy. Nikto neopovedal. Alex sa ponoril do seba a nevnímal okolie. Dumal a kládol si otázky ako to......že ten pes mal červené oči?? Čo je to za rasu?? Je nejako výnimočny?? Nebodaj ohrozený druh?? Nech to bolo čokoľvek bolo to dosť bizardné. Alex zvažoval či si to všimli aj ostatní. Napokon sa spýtal: "Videli ste to?". Chlapci a dievčatá len nechápavo pozreli na Alexa. "Čo také?" pýtala sa polovystrašene Sisa. Alex sa rozhodol,že im to nepovie. Neche ich totiž zbytočne stresovať. "Ale už ani neviem, bolo to všetko čudné a zbehlo sa to rýchlo asi zo mna hovorí strach. Tý psi boli dosť desivý". Potom už bolo ticho. Nikto nič nepovedal.

¤¤¤¤¤☆¤¤¤¤¤

Už bolo po opekačne. Oheň v ohnisku už vyhasol. Alexov nový mobil ukazoval 17:49. ".....Kde si kúpil tie šaty" zachytil kúsok rozhovoru Alex. Katy sa rozrávala s Lucy ktorá mala na sebe šaty. Boli biele a posite motýľmi. "......seknú ti" povedala Katy Lucy. Alex sa rozhodol ich rozhovor ďalej nepočúvať. Radšej sa zapojil do rozhovoru so Sisou ktorá bola skoro ako chlapec. Nikdy ju nezaujímali ženské veci ona bola skôr na šport. Hrá basket. Má na to idealnu postavu. Je vysoka a chudá. "....videl si dnešný zápas a...." hovorila Sisa Theovi keď sa k nim pridal Alex. No Chris sa zrazu postavil a povedal: "No takže moji bratia a sestry" začal vznešeným hlasom a pokračoval "je načase ísť domov lebo kým prejdeme cez les a cez tú farmu tak bude aj sedem" dopovedal Chris. "Ale hovno my nie sme v nijakom pribuzenskom vztahu nikto z nás" začala Katy a chcela este niečo dopovedať ale Lucy ju prerušila "vidíš skoro by som zabudla už je načase ísť" povedala Lucy a vyskočila na nohy. A naozaj Katy mala pravdu. Nikto z nás nie je v nijakom príbuzenskom vzťahu. Lucy si oprásila zadok od prachu a pristúpila k bicyklu ktorý bol pristavený pri veľkom bujnom poraste. Každý začal vstávať. No Theo po chvíľke povedal: " počujete to?". Okrem tečúcej rieky po prúde nebolo počuť nič. Už sa Katy chcela spýtať či nemá Theo preludy ale vtom sa ozvalo šuchotanie kríkov. Odohrávalo sa to v mohutných kríkoch pri ktorých stála Lucyin bicykel. Lucyin výraz sa zmenil zo šťastného na vystrašený. Približovalo sa to bolo to blízko. Každý stál ako prikovaní. Zrazu to utíchlo. No vtom sa zrazu vyrútilo čierne mohutné stvorenie zrazilo Lucy na zem. Katy zvrieskla no neskoro. Nabralo ju to a odhodilo o kus dalej. Alex sa pohol na útek no nebol dosť rýchli, monštrum ho udrelo do hlavy a on spadol na zem. Nič nevidel ale počul utíchajúce desivé zvuky. Monštrum schytilo Chrisa a hodilo ho na Thea. Sisa vrieskala a snažila sa volať o pomoc popritom ako bežala. No už nevládala bušilo jej srdce a mala veľký strach. Otočila sa v ústrety tomu monštru a v tom jej to došlo. Bol to vlk. Veľký čierny vlk. Mal zelené oči ako mačka. Sise rýchlo prebleslo hlavou. Ako je to vôbec možne?? Vlk sa na ňu vrhol a vtom ju pohltila tma. Čierno-čierna desivá tma.

¤¤¤¤¤☆¤¤¤¤
1410 slov. Fúha. Dalo mi to zabrať. Na gramatické chyby a preklepy nepozerajte :D Dúfam,že sa vám môj príbeh bude páčiť a že vás zaujme. Bude tam veľa tajomstiev a bude to veľmi zamotané. Budem sa to snažiť napísať čo najlepšie ako viem :) :D
Normal_xx_2015

ZnameniaWhere stories live. Discover now