Nebezpečná láska

63. čast

o týždeň 

Nastal ten deň a ja idem domov. Stále si nič nepamätám, ale doktori povedali, že to chce čas. Vraj by mi mohlo prospieť domáce prostredie inač by som tu bola ešte ďalší týždeň. Za ten týždeň som sa nič nové nedozvedela. 

Zdá sa mi, že o tom nikto nechce hovoriť. Ja nato prídem, ale zatiaľ mi to takto vyhovuje. Všetci si rozumieme a je vo vzduchu cítiť, že sa všetci veľmi ľúbime. Madison je trošku smutná, že si nič nepamätám, ale chápe to. Je to moja šikovná princezná. 

"Môžeme?" z premýšľania ma vytrhol Austin. 

Prikývla som na znak súhlasu a vyšli sme z nemocnice. Je to ako keby som všetko začínala odznovu. Nastúpili sme do auta, Austin naštartoval a vyrazili sme domov. 

Vystúpili sme a všimla som si Madison s otcom ako sa hrali a vo vedľajšom dome bola Mischelle a vešala prádlo. 

"My sme susedia?" spýtala som sa zmätene. 

"Áno a práve to ťa zachránilo." mrkol na mňa a pomohol mi k domu. 

Všetko mi poukazoval, bolo to tu vážne krásne. Povyvaľovala som veci, podišla som k oknu a pozerala na dvor, kde sa všetci zabávali. Pri aute stál nejaký muž a zabodával sa do mňa pohľadom. Vyzeral prekvapene no zároveň ako keby mal niečo v pláne. Pocítila som jemný dotyk na ramene a mnou cuklo. Pozrela som sa a zbadala Austina s úsmevom. Úsmev som mu opätovala a vrátila som pohľad k autu, kde už nikto nebol. 

"Čo sa deje?" spýtal sa zo strachom. 

"Ja neviem. Stál tam nejaký muž a pozeral sa sem no .. už tam nikto nieje." povedala som zmätene. 

"Možno sa ti to iba zdalo." povedal a vlepil mi pusu na čelo. 

Medzi nami sa za tento týždeň nič nestalo. Vlastne sme sa poriadne ani len nedotkli. 

"Máš pravdu." otočila som sa a v tom som videla tie krásne zelené oči. 

Videla som už pár ľudí zo zelenými očami, ale neboli také krásne ako jeho. Jemne som zdvihla ruku a pohladila ho po tvári. No v tom akoby sa niečo stalo a mne sa ukázal obraz z pláže. Naše prve stretnutie? Odtrhla som od neho ruku a premýšľala čo to bolo. 

"Ako sme sa zoznámili?" sadla som si na posteľ a čakala na odpoveď. 

"Bola si na pláži a skúšala si nejakú choreografiu, keď si ma zbadala, tak si jednoducho odišla." usmial sa a sadol si vedľa mňa. 

"Bude to znieť bláznivo, ale ako som sa ťa dotkla videla som ten moment." povedala som a premýšľala nad tým čo sa práve odohralo. 

"To je super, keď si budeš trúfať tak takto všetko zistíš." povedal s radosťou. 

"Bojím sa čo všetko sa dozviem." šepla som. 

Objal ma a išli sme dole za ostatnými. Všetko sme im povedali aj za toho muža čo stál vonku a bolo vidieť, že to všetkých znepokojilo. 

"Budeme musieť byť všetci v strehu." povedal otec a skoro si všetky vlasy vytrhol. 

"Oukej ... čo sa to tu deje?" nervózne som sa spýtala. 

Otec iba vystrel ruku na znak aby som sa ho dotkla. Naozaj to chcem vedieť? Bolo by dobre aby som to vedela, ale čo ak sa dozviem niečo naozaj nechcem vedieť? 

Nová časť :) je trošku krátka, ale ďalšia bude dlhá sľubujem.