Irresistible - Dokonalí

Kapitola tridsať tri - Vezmi ma domov [Part One *Una & Vanessa*]

Una's P.O.V.

„Ukáž mi to, ty to nikdy neurobíš správne," zamrmlala polopanovačne Vanessa a vzala moje vlasy do svojich rúk. Tie jej kučeravo hladkali dlane, zatiaľ čo sa ich snažila poriadne rozčesať a potom ich vzopla nízko na hlave, pričom mi nechala niekoľko prameňov vykukať z prepracovane zapnutého uzlíka.

Svojimi šikovnými rukami to mala spravené minimálne trikrát rýchlejšie ako ja. Ale nakoniec, to ona bola tá skúsená v móde. Také to typické nádherné dievča, ktoré bolo spoločenské a dokázalo rozprávať s hocikým o hocičom a len máločo ju vyvedie z mieri. A pritom nebola namyslená ako všetky tie dievčatá, ktoré ste mohli sledovať v televíznych seriáloch alebo teenagerských filmoch. Bola normálna a zábavná, pojašená a tak dôverne známa. Minimálne pre mňa.

„Ďakujem," vydýchla som a snažila sa upokojiť svoje pojašené srdce. Nemohla som dýchať, tepláky - poväčšine voľné - som teraz cítila ako druhú kožu a tričko bolo ako novodobá zvieracia kazajka. Problém však nebol v oblečení ale vo vnútri, vo mne.

Umierala som zvedavosťou, čo sa stane na večeri s Harrym, Maríou a Paulom. Týždeň ubehol ako voda a celý čas som bola striedavo smutná, nahnevaná a nervózna. Stále som nemohla uveriť, že sa mi svet obrátil naruby.

A nemusel v ňom byť Harry, aby sa mi zmenil svet na nočnú moru. On bol jedna z mála vecí, čo ma držala pri vedomí. Ten problém uvidím zajtra. A nemohla som sa dočkať kedy uvidím toho idiota, čo mi zmenil mamu a nechaj ju si myslieť, že jediná vec, ktorú môže pre seba a pre svoju dcéru spraviť, bolo zamilovať sa do úplne neznámeho chlapa, z ktorého by sa kľudne mohol vyklubať sériový vrah.

Takého jedného už poznám. A aj keď je nepravdepodobné, že by sa mi stali dve prijebané veci po sebe... Nechcela som riskovať.

Vanessa ma začala líčiť, iba nepatrné množstvo make-upu, mascara a lícenka. Panovalo medzi nami ticho, obe sme boli vo vlastných myšlienkach. Nechcela som sa jej zveriť o čom premýšľam, o všetkých mojich tajomstvách nevedela a ani som nechcela, aby vedela. Už takto som ju zaťažovala až-až.

„Na čo myslíš?" Áno, pokritecké, že som ju nechcela pustiť dnu a sama som sa chcela votrieť ku nej.

Vanessa pokrčila plecami a tvár jej zostala ako-tak nečitateľná. Lenže pokerová tvár jej nikdy nešla. „Deje sa niečo?" opýtala som sa nižším, tichším hlasom. Nechcela som na ňu tlačiť, no moja zvedavosť a obavy o ňu boli silnejšie ako slušnosť.

Pokrútila hlavou a odvrátila sa mi tvárou, aby som na ňu nevidela.

„Ja som v poriadku, nemusíš sa obávať o mňa, to ja by som sa mala obávať o teba a ako tento víkend prežiješ." Nevedela prečo som tak proti novému priateľu mojej mami a nevie skutočný dôvod prečo nie som so svojím otcom, ale zhodla sa so mnou, že to bude naozaj ťažké. Jej súcit, chápavosť a porozumenie ma niekedy nesmierne prekvapovali. „Už som skončila. Choď sa prezliecť. Idem sa do kúpeľne pripraviť," zamrmlala popod nos a vzápätí zavrela dvere od kúpeľne. Povzdychla som si a bojovala s potrebou ísť za ňou. Bála som sa, že plače a že ju niečo skutočne trápi a ja som s tým nemohla nič spraviť.

Postavila som sa a vyprala bielučké dlhé šaty, ktoré mi kúpil Harry na večeru. Podľa mňa boli na priateľskú večeru príliš dlhé, ale bola som rada, že som nemusela ukazovať viac kože ako bolo treba. Pri Paulovi som sa cítila už aj tak dosť obnažená. Znervózňovali ma jeho otázky a jeho chorobná zvedavosť a pochybovačnosť.

Šaty mali na chrbte priehľadný biely materiál, takisto aj vpredu. Od toho, aby som nebola nahá ma zachraňovali dva úzke snehovo-biele pásy z jemného materiálu. Vrchný kus látky sa stretával pod krkom vzadu na chrbte a druhý koniec bol naviazaný na dlhú sukňu až po zem a zároveň sa spájala v strede môjho chrbta. Boli naozaj nádherné, no mala som chuť Harrymu otrieskať o hlavu panvicu, kebyže by prezradil cenu tohto ľahkého očarujúceho módneho kúsku. Moja matka sa nikdy nemôže dozvedieť, čo Harry robil a nikdy sa nemôže dozvedieť, čo všetko nás spájalo a čo všetko pre mňa spravil.