Ahoj volám sa Nela a mám 15 rokov. Všimli ste si niekedy ľudí ktorý sa pohybujú okolo vás ? Každý sa na vás pozerá iným pohľadom niekto veselo iný zase zo smiechom v očiach či zo zlosťou..
V jedem zamračený deň som sa prechádzala po meste. Išla som popri parku a pri mne sa pozastavilo jedno dievča.
Uprene sa na mna pozrelo chcela som jej niečo povedať ale nevedela som čo.Po piatich sekundách čo sa na mna to dievča pozeralo som sa jej pozrela do očí aj ja, mala smutnú a nevinnú tvár.
Pozastavila som sa aj ja. "Ahoj" povedala som diečine pozrela sa na mňa a tenkím hláskom odpovedala "Ahoj". "Prečo máš takú skleslú tvár ?" Spítala som sa.Dievča viacej sklonilo hlavu a povedala "Môj život nieje nič ! Všetci ma obviňujú z toho aká som..." Smutne odpovedala a odišla. Chcela som ísť za ňou ale niečo vo mne mi hovorilo aby som to nerobila.
Obzrela som sa za ňou a pokračovala som . Celou cestou som rozmíšlala o tom dievčaťu. Pohľad aký mala ona na tvári som ešte nevidela.
Dúfam že sa vám páčila malá časť príbehu. Koment poteší. Pokračovanie nabudúce ! :-)
