Further

chapter 6

V správe bolo:

Ahoj Skyler, dlho som o tebe nepočula. Prepáč ale až teraz som si všimla tvoju smsku čo si mi poslala. Mám sa dobre, ale strašne mi chýbaš.
-Tvoja Zoe xx

Pri tejto správe sa mi do očí nahrnuli slzy. Tak strašne mi chýba. Ani si to nevie predstaviť. Tú esemesku o ktorej vravela som jej poslala pred mesiacom. Bože ako strašne ju mám rada. Hneď jej odpíšem.

To je v poriadku. Aj ty mi veľmi chýbaš. Ani si nevieš predstaviť čo by som dala za to, aby si tu teraz mohla byť som mnou. Ale môžme sa stretnúť o mesiac v New Yorku nie? :))
- tvoja Skyler xx

Pár minút po odoslaní mi došla odozva.

Nemôžme:(( Idem s kamarátmi na stanovačku:(( - Zoe

Aha...a kedy sa teda môžme stretnúť? - Skyler

Neviem:(( Máš čas na Vianoce? - Zoe

Neviem...uvidíme. Musím, ahoj.-Skyler

Hneď ako správu odošlem, mobil hodím na noční stolík, hlavu si zaborím do vankúša a začnem hystericky plakať. Takto je to vždy. Zoe je jeden z dvoch človekov v mojom živote, na ktorých mi naozaj záleží. Už od malička mi bola ako sestra. Boli sme ako jedna osoba v dvoch telách a keď sme neboli spolu, cítila som ako časť mňa chýba. Bola moje všetko. Doslova všetko. Keď sme boli spolu, všetky problémy sme hodily za hlavu. Vždy ma vedela rozosmiať. Keď som bola s ňou, mohla som byť sama sebou a nemusela som sa na nič hrať. Problém bol však ten, že bývala v Londýne a ja v Bradforde a tak sme sa nemohli stretávať tak často.

Niesom typ človeka, ktorý by sa na niekoho naväzoval. No u Zoe sa tak stalo. Naviazala som sa na ňu. Strašne veľmi. Tak, až to bolelo. Bolelo každé jedno lúčenie s ňou. Bolela tá predstava, že ju zas niekoľko mesiacov neuvidím. Chýbala mi. Tak strašne mi chýbala. Každú sekundu môjho skurveného života čo som s ňou nestrávila mi chýbala. Odišla, a mne zostali už len fotky a spomienky.

Ale najhoršie na tom bolo to, že som nevedela či to pociťuje tak isto. Nevedela som či ma má rada tak veľmi, ako ja ju a či jej vždy chýbam tak, ako aj ona mne. Je ťažké sa v nej vyznať. Nikdy nevieš čo sa skrýva za jej úsmevom. Nikdy nevieš čo ju naozaj trápi. Čo ju bolí. Často cítim, aká blízka a pritom cudzia mi je. Poznám jej správanie, záľuby, plány. No nepoznám jej pocity, sklamania.

Keď som bola menšia, snažila som sa s ňou tráviť čo najviac času. Pozývala som ju k nám do Bradfordu, alebo na nejaké akcie na ktorých by sme sa mohli stretnúť aspoň na chvíľku. Stačila mi chvíľa s ňou. Za každú sekundu by som dala čokoľvek. No bolo to skoro nemožné.

Byť s ňou počas školského roka som mohla jedine cez vianočné alebo veľkonočné prázdniny.

Máte v živote človeka ktorý je niečo ako vaše svetlo? Bez neho ste stratený. Toto bola Zoe pre mňa.

Celý rok som teda čakala na letné prázdniny. Strašne som sa na ne tešila. Hlavne z dôvodu toho, že konečne uvidím Zoe. Tešila som sa, že s nou strávim minimálne polovicu prázdnin. Lenže ako čas plynul, Zoe začala odvolávať naše stretnutia. A tak namiesto mesiaca sme spolu cez prázdniny boli tri krát.

Potom sa presťahovala do Washingtonu kvôli štúdiu a odvtedy sme sa už nestretli. Stalo sa presne to, čoho som sa najviac obávala. Prerušili sme kontakty.

Písala som jej no neodpovedala mi. O mesiac sme sa mali stretnúť, no dnes to znovu odvolala. A ja sa znovu cítim ako pred pár rokmi.

Viem, že toho mala a aj má veľa a nezazlievam jej to. Len ma to strašne mrzí. Mrzí ma aj to že mi z jej podania prídu slová "chýbaš mi" už iba ako fráza.

Netrvalo dlho, a ja som zaspala. Sklamaná a smutná na vankúši premočených od sĺz.

Tak dnes ešte jedna:D V tejto časti ste mali zobrazený vzťah Skyker s Zoe (keby si náhodou niekdo nevšimol:DD) Nemám čo dodať:D to sa ešte nestalo:0😂 Prepáčte za chyby.

-Milujte Nialla
                         *Simkaa*