Len priatelia?

10. kapitola: Nečakaný hosť

,, Otec?" zdvihla som sa zo zeme.
,, Som prekvapený, že to dokážeš povedať." zasmial sa.
,, Čo tu robíš?"
,, Dozvedel som sa, že tu máš malú oslavu, tak som ťa prišiel skontrolovať."
,, Mama o tom vie?"
,, Jasné, že nevie."
,, Tak tým pádom tu nemáš čo robiť." pozrela som sa smerom k dverám. Otec, alebo teda muž predomnou, zatínal päste a nos jemne prikrčil. Bez slova sa otočil a odišiel na svojej Audine. Oprela som sa o stenu. Prišlo mi troška nevoľno.
,, Si v poriadku?" spýtal sa Tomáš.
,, Neboj sa." nasilu som sa usmiala.
,, Naozaj?" prikývla som. Spolu sme odišli do izby. Ľahli sme si na posteľ a len tak ticho pozerali do stropu. Preplietli sme si prsty a Tomáš mi palcom hladkal ten môj. Otočila som hlavu a pobozkala ho.
,, To znamená, že -"
,, - áno, veľmi rada s tebou budem." usmiala som sa a ľahla si na jeho hruď. Jeho vôňa mi prúdila celým mojím telom. Tak dlho som potrebovala cítiť toľko lásky a nehy. Už, už som zaspávala a do izby nám vtrhol Max, Tomášov najlepší kamarát.
,, Poďte hrdličky, ešte tu máme ohňostroj." zo slušnosti sme prišli dole, ale najradšej by sme oboja zostali v posteli. Samozrejme som si nezobrala bundu, takže mi drkotali zuby. Snažila som sa odchladiť si ruky šúcháním, ale nepomohlo.
,, Veď sa celá trasieš." na pleciach som pocítila teplo. Mikinu som si privinula bližšie k telu.
,, Ďakujem." usmiala som sa. Zobral si ma pod pazuchu a telom mi prešlo ešte väčšie teplo.
,, Máš krátky rukáv, Tomo. Zober si ju prosím."
,, Mňa zohrieva láska." pobozkal ma do vlasov.
,, - tri, dva, jednááá." výkriky sa šírili celým lesom. Pozrela som sa na oblohu, kde prskali iskry rôznych farieb. Zdvihla som hlavu. Bol tak šťastný. Konečne som ho videla s úprimným úsmevom.
,, Čo je?" sklonil hlavu k mojej.
,, Nič." venovala som pohľad zemi. Po ohňostroji sa všetci rozhodli, že alkoholu a zábavy je na dnes dosť a tak zaliezli do svojich izieb. My s Tomášom sme opäť zaľahli. Venoval mi bozk na čelo a zaspal. Ráno sme sa všetci pobalili, upratali chatku a odišli. Čakala nás hodina cesty.
,, Miška?"
,, Hm?" otočila som hlavu.
,, Čo je? Dnes si nejaká zvláštna." položil si ruku na moje stehno.
,, Nie, nič. Všetko je v poriadku. Len som unavená. Ťažká noc a tak. Neboj." presviedčala som ho, aj keď vo vnútri ma čosi žralo. Konkrétne, môj otec. Nerozumiem tomu, ako si ma našiel a prečo prišiel. Dúfam, že mama bude doma a všetko mi vysvetlí.

Keď som prišla domov, nikto tu nebol. Zložila som si veci a napustila si teplú vaňu. Veci som rozhádzala po celej izbe a ľahla si do vane. Zavrela som oči a oddychovala. Tento víkend sa toho udialo veľa. Som s Tomášom. Ešte teraz vidím, ako sme sa malí učili viazať šnúrky na topánkach. Prešlo to neuveriteľne rýchlo a z nás dvoch sa stali partneri. Nikdy som si to nevedela predstaviť, ale za tieto mesiace sa udialo toľko vecí a ja som si istá, že Tomáš je ten najlepší partner na svete. Ľúbim ho, veľmi. Je škoda, že som bola tak zaslepená.

Voda už chladla, tak som sa usušila a obliekla sa do teplého župana. Prišla som do kuchyne a zbadala mamu pri bare. Plakala.
,, Niečo sa deje?" pribehla som k nej.
,, Miška." utrela si oči.
,, Súvisí to s ocom, všakže? Ako vedel, že som tam? Čo ti spravil?" hrnulo sa zo mňa veľa otázok.
,, Miška, musí bývať s nami. Inak vás zoberie odomňa preč."
,, Ako to?"
,, Vraj chce svoje dcéry."
,, Zbil ťa?"
,, Skoro." rozplakala sa ešte viac.
,, Ach, mami. To bude dobré, sľubujem. Veď robíš na súde, prečo s tým niečo nespravíš?"
,, Pokúsim sa, ale vieš, že on má veľa kontaktov. Bude to ťažké."
,, Jana už o tom vie?" mama pokývala hlavou.
,, Je v izbe." objala som ju a bežala za sestrou. Musíme v takejto situácií držať spolu. Zaklopala som na dvere a vošla.
,, Môžem?"
,, Jasné." usmiala sa. Ťukala niečo do klávesnice, ale ako som prišla, notebook zatvorila.
,, Už asi vieš o ocovi. Preto si tu."
,, Vieš, mňa len napadalo, že keby sme tú našu vojnovú sekeru zakopali a konečne boli pravé sestry. Držali spolu. Janka, teraz to nebude ľahké."
,, Ja viem." silno ma objala. Najviac ma to mrzí kvôli Jane. Ju otec bil najčastejšie, pretože nikdy nebola taká, za akú ju chcel mať. A tak, kým sa Jana nenaučila, čo je to autorita, dovtedy ju bil a nadával jej. Aj mne sa občas zvýšila jedna päsť, ale nebolo to tak často.
,, Ďakujem, Miška. Toto som teraz potrebovala." usmiala sa.

,,Miškáá, poď dole. Máš tu návštevu." kričala mama.
,, Prepáč." usmiala som sa na Janku a bežala dole schodmi. V chodbe stál Tomáš. Skočila som naňho a silno ho objala.
,, Bál som sa. Nedvíhaš mobil a neodpisuješ. Chcel som vedieť či si v poriadku."
,, Som." pobozkala som ho na krk. Mama sa vďakabohu tvárila, že nás nevidí, ale keď sme išli horu schodmi do mojej izby, naznačila mi, že jej to potom vysvetlím. A to teda budem musieť.
,, Ako sa máš, buchtička?" vyvalil sa na posteľ. Jasné, ako doma, Tomáško.
,, Nikdy si to neodpustíš." zasmiala som sa ,, mám sa super, keď ťa vidím."
,, Ale nevrav." podišiel ku mne. Posadil ma na stolík a oblapil mi sánku. Bozkával ma najprv jemne, potom však neuveriteľne vášnivo, násilne. Vznášala som sa.
,, Vopred ti vravím, že tvoje pery ma nikdy neprestanú baviť. Mňam, šťavnaté." zasmial sa a mne nabehla červeň do líc.
,, Milujem ťa." vyšlo zo mňa.
,, Aj ja teba." nosom sa mi pritlačil na ten môj.