Ricardo vyhnal dve kravy na vŕšok,kde začínala lúka, v tom čase zakvitnutá a zelená. Dobytok sa pokojne pásol na novej tráve,ktorú onedlho spáli prudké slnko. Chlapec sa zatiahol do tieňa. Sedel tam a hľadeli na dedinu, čo ležala v akejsi mike ohraničnou lesom ktorý bol ako zelená stena proti slnku alebo silnému vetru. Na druhej stane ležali polia mladej kukurice,banánovníkov a pásy arašidového poľa. Ricardo pozeral na svoju dedinu so záujmom, aj keď jej obraz mal krytý v pamäti. Ale aj tak hľadal ich chatrč so stajňou. Nebolo to veľmi náročné. Stajňa vyzerala akoby ,,opitá". ,, Treba ju niečím podoprieť, aby raz nepochovala kravy a sliepky." konštatoval chlapec. Ricardo pozoroval dedinu ďalej. Veľká väčšina domy boli zvyčajne z dreva. Neraz už počítal aj murované domy. Tie stali uprostred dediny. Jeden z nich patril aj obchodníkovi Melchiorovi, ktorý srdečne dal ľuďom tovar aj na splátky. Ale o to viac a viac vymáhal peniaze podľa vlastných záznamov. A tak Ricardova matka kupovali iba za hotové, ale iba to najdôležitejšie. Ďalšie murované domy boli pošta s telefónom a neveľká policajná stanica v ktorej bola aj mala temnica. Ricardové viečka od únavy klesali ale on sa premváhal nezaspať, aby mu kravy neušli do poľa. Ale nespal by dlho. Dotieravý hmyz by ho hneď zobudil. A tak si ľahol do trávy a sklopil svoj slamený klobúk a zaspal.
